Peter Brenkus Photography

23/08/2026

Námestie SNP v Bratislave vo mne navždy nesie pečať detstva. Ako sedemročného chlapca ma otec vodil za ruku pomedzi tiahnuce sa tanky. Pamätám si chvenie v jeho hlase, keď mi hovoril: „Dobre si ich zapamätaj, Peťko. Toto sú okupanti. Zachvatčiky a vrahovia.“V tej istej sekunde už pražské ulice kropila krv prvých desiatok zo 137 obetí okupácie Česko-Slovenska. Keď sa streľba ozvala aj v Bratislave, otec ma rýchlo odviezol do bezpečia domova. Strhla sa obrovská hádka, no mama ho neudržala – jeho srdce ho ťahalo späť do centra. Odišiel sám.Táto nočná mora, ktorú sme prežili my, dnes už nekonečne dlho bije do životov našich ukrajinských susedov. Scenár je rovnaký. Aj z nás v roku 1968 spravili fašistov, ktorým prišli „pomáhať“. Našimi mŕtvymi však boli neozbrojení mladí ľudia, matky a deti. Naša krajina vtedy zostala opustená, no dnes dejiny píšeme inak. Ukrajina vzdoruje vďaka podpore slobodného sveta a ja pevne verím, že táto cynická „trojdňová operácia“ zlomí novodobému Hitlerovi väz.Možno až vtedy zmiznú z očí tisíce slovenských kolaborantov, ktorí v tieni internetu už teraz posielajú okupantom nové pozývacie listy. V hybridnej vojne s Ruskom fatálne prehrávame a pred celým svetom ukazujeme smutnú pravdu – stávame sa tým najzaslepenejším národom v Európskej únii.

18/07/2026

KRUH SA UZATVÁRA
Keď som po skončení Vysokej školy ekonomickej nastúpil do svojho prvého zamestnania v Kovoprojekte, nebol to práve džob mojich snov. V tom čase som už ako fotograf spolupracoval s viacerými novinami a časopismi a ekonomické vyhodnocovanie projektov budúcich fabrík ma príliš nelákalo.S niekoľkými kolegami – rovnako nadšenými fotografmi – sme založili firemný fotografický krúžok a fotili sme ostošesť. Môj šéf ma našťastie veľmi nepreťažoval. Vedel totiž, že ma čoskoro čaká základná absolventská vojenská služba.
Napriek tomu som si stihol užiť svojich firemných päť minút slávy. Kovoprojekt zorganizoval pre deti svojich zamestnancov pioniersky tábor pri Balatóne v Maďarsku. Prihlásil som sa ako vedúci a do batožiny som si okrem fotoaparátu pribalil aj vývojnicu, chemikálie, zväčšovák a fotopapier. Keď nás po dvoch týždňoch prišlo vedenie podniku navštíviť, odchádzalo späť do Bratislavy s kopou veľkoformátových fotografií, na ktorých dominovali usmiate detské tváre. Kým si deti ešte ďalší týždeň užívali Budapešť, ich rodičia už vo vstupných priestoroch Kovoprojektu obdivovali výstavu mojich fotografií. Mala veľký úspech. Po návrate z vojenskej služby som sa však do Kovoprojektu už nevrátil. Nastúpil som do Československej tlačovej kancelárie ako fotoreportér. A tam sa začala moja skutočná fotografická cesta
Toto leto sa však kruh definitívne uzavrel. Administratívna budova štátneho podniku Kovoprojekt bola úplne zbúraná. Na jej mieste vyrastie v réžii .sk tristojeden nových bytov.
Nostalgia je mocná režisérka spomienok. Rozumiem však tomu, že mesto sa mení a ľudia chcú kvalitne bývať. Navyše, stará administratívna budova nebola architektonickým skvostom.
Na rozdiel od PKO – Parku kultúry a oddychu. Miesta, kde sa celé generácie Bratislavčanov učili tancovať spoločenské tance, objavovali svet jazzu počas Bratislavských jazzových dní či sa smiali na predstaveniach Radošínskeho naivného divadla.
Práve zbúranie PKO zostáva pre mňa symbolom zbytočne stratenej časti Bratislavy. A to bývalému primátorovi Bratislavy a poslancovi KDH Andrejovi Ďurkovskému nikdy nezabudnem. .sk

17/02/2026

Keď som pred približne 15 rokmi prvý krát fotil Medzinárodný koncert „Pocta Dušanovi Nebylovi” v v netušil som, že prestávka medzi foteniami bude až taká dlhá. Tento rok však toto podujatie pripomína okrúhle nedožité 80. narodeniny významného tanečného umelca a pedagóga. Ako detský herec začínal v ochotníckom divadle. Prvé predstavenie v ktoré videl v 50. rokoch, ho jednoznačne presvedčilo, že chce tancovať profesionálne. Balet začal študovať v Trnave a v Bratislave, kde nakoniec desiatky rokov pôsobil ako sólista Po skončení aktívneho tancovania založil v Trnave .sk a začalo sa jeho významné pedagogické pôsobenie. Pätnásť rokov je na spomínanie už dosť dlhý interval. Našťastie môžem porovnať staré fotky s tými tohtoročnými. Takže tanec je na Slovensku a špeciálne v Trnave vo veľmi dobrých rukách. Moravská a česká tanečná juniorská reprezentácia štandardne výborná. Epicentrum maďarského tanca z Győru opäť nádherné, ale najlepšie na záver — balkónová scéna z baletu Rómeo a Júlia v podaní sólistov Klaudie Radačovskej a Sympatické na tomto večeri tanečných nádejí bolo, že choreografií z baletu Rómeo a Júlia bolo neúrekom. Bol to totiž najobľúbenejší balet majstra Dušana Nebylu.

11/02/2026

NAGANO – hokejová opera (keď sa ľad mení na javisko)
„Milióny berou a na práci serou,
milióny berou za to, že se perou,
poperem se taky, budou prachu mraky,
vivat hosana, máme Hašana!“
Ak si myslíte, že opera je len o tragických láskach a umieraní v treťom dejstve, Nagano vás rýchlo vyvedie z omylu. Tu sa neumiera – tu sa chytá, strieľa a oslavuje. A áno, vysoké C občas nahradí vysoké „GÓÓÓL!“ Opera Nagano rozpráva príbeh zlatej zimy roku 1998, keď sa hokej stal náboženstvom a Dominik Hašek jeho svätcom. Má tri dejstvá, dve prestávky a jedno predĺženie – lebo bez predĺženia by to nebola poriadna hokejová dráma. Autori Martin Smolka(hudba), (libreto) a (réžia) v najlepšej cimrmanovskej tradícii ukázali, že aj ofsajd môže byť poetický a že zborové „Kdo neskáče, není Čech!“ má takmer liturgický charakter. A teraz pozor – mal som sen.
Finále: Česko – Slovensko. Hala buráca, tenoristi sa rozcvičujú, barytóny brúsia korčule. A v tom sa niekto spýta legendu Petra Šťastného:„S kým hrá Československo?“
A on hrdo odpovie: „Česko a Slovensko hrajú proti sebe.“Lebo niekedy je rivalita len iná forma bratstva. A najkrajší duet je ten, keď si môžete zaspievať proti sebe… a po zápase spolu.
Bratia, želáme vám aj operu „Miláno“! A my si zatiaľ ladíme hlasivky: DO – RE – MI – FA – SO – LA – SI – GÓÓÓL!
Česko Slovensko ČeskoSlovensko HokejJeUmenie CimrmanNaLade DoReMiGól OpernáBitka BratskéDerby

03/02/2026

25/01/2026

KRÍGOVSKY KIDS 🎶
Neúnavný iniciátor hudobného a kultúrneho diania v Senci .krigovsky v spolupráci s Hummelovou nadáciou a Musica Perennis Iuventutis uviedol v priestoroch Synagógy Senec koncert s pracovným názvom Krigovsky Kids.
Okrem hudobnej dynastie Krígovských sa predstavili najmä deti z rodín Komendant, Sanitrar, Kosztolányi a Klačanský – mladé talenty, ktoré s ľahkosťou a radosťou premenili noty na emócie.
Pestrý repertoár, siahajúci od Vivaldiho, Bartóka, Prokofieva, Sevického a Suchoňa až po Amy Winehouse, Norah Jones, Lash & Grey, očaril početné publikum a potvrdil, že hudba nemá vek.
Osobne som v tónoch a náladách zachytil aj ozveny Suzi Quatro a Astrud Gilberto. Ruku do ohňa za to síce nedám – ale skúste ich nájsť medzi fotografiami. 📸✨

16/01/2026

Len s dobrou hudbou a humorom sa dá prežiť táto šialená doba, ktorú práve žijeme. Vie o tom svoje aj neúnavný organizátor .krigovsky ktorý pod hlavičkou pripravil ďalší neopakovateľný koncert – THE JANOSKA KIDS 🎻✨
Ak ste siedmou generáciou hudobníckej dynastie a zvládnete výchovu svojich potomkov tak, ako to dokázali
spolu s , môžete sa tešiť, že jablká sa naozaj nerozkotúľajú ďaleko od košatého hudobného stromu 🌳🎶
Ich výchovná finta pritom nie je žiadnym tajomstvom:
„Hudobné nástroje musia byť pre deti ich najobľúbenejšími hračkami.“
Písať či rozprávať o hudbe je vždy trochu nevďačné. Fotografovať hudbu je síce veľká výzva, no obrázky aj tak zostanú nemé.
Choďte si ich však vypočuť naživo – možno zistíte to isté čo ja.
Že obľúbené „hračky“ spájajú všetky tri generácie Janoškovcov, ktoré v ten večer stáli na jednom pódiu ❤️🎼


🎶📸