30/03/2026
Prvýkrát sme sa stretli niekedy medzi rokmi 1998-2000, to si ale presne nepamätám. Naša "dolná" škôlka chodila navštevovať ich "hornú". Potom sme spolu v škole dokonca sedeli v jednej lavici. Ani to si nepamätám, aj keď Veronika tvrdí, že si toho pamätám extrémne veľa. Pripomína mi to ale fotka, ktorú som dala na koniec príspevku :). Je to naša prvá spoločná fotka "pokope", keď nerátam tie ročníkové. Pamätám si ale ako sme sa chodili spolu sánkovať na kopec kúsok pod nimi. No a odvtedy to spolu tiahneme dodnes. Najmä jej pričinením. Ona bola vždy tá, čo sa ozvala, čo to držala pokope a ja som jej za to vďačná 🥰.
Prvýkrát som o ňom počula, keď sme ležali v rozpadnutej kontajnerovej ubytovni v dedine zvanej Synkov - Slemeno. Boli sme tam orezávať jablone, ale to nie je podstatné. A potom som už o ňom počúvala, prakticky celých 9 rokov. A rovnakých 9 rokov z času na čas aj on počúval o mne 🤭. Trvalo mu len krátkych 8 rokov, kým zistil, že som celkom v pohode 🤣. Ale tak lepšie neskoro ako nikdy 🤣.
Mali maličkú svadbu, len pár ľudí a dátum vyberali aj podľa toho, aby som aj ja práve mohla :). Takmer celý obrad som preplakala. Nebolo to len tehotenskými hormónmi v 32tt., naozaj som sa tešila s nimi 🥰. Fotenie bolo rýchle, 2 deti, zima a časový sklz urobili svoje.
Každopádne, skúste fotiť svadbu jednému zo svojich najväčších kritikov a zároveň najväčších podporovateľov. Je to celkom výzva 😃.
Mohla by som napísať maturitný sloh, možno aj rovno 3, no poprajem nám len ďalších spoločných, aspoň 40 rokov. A tú poslednú tatranskú dvojtisícovku, čo nám chýba do zbierky 😃.
A hoci s príspevkom, ako vždy, meškám (tentokrát len) trištvrte roka, im prajem ešte všetky ďalšie spoločné roky. Ale veď oni vedia 😊.
A ozaj, každému prajem jednu takúto kamošku! ❤️
