https://premeny.github.io/zlatepiesky/

Premeny a zaujímavosti, Staré Mesto (2026)

18/05/2026

Konečne som si našiel čas a tak pridávam nejaké nové informácie o Laure Henckel Kászonyi.

Laura Henckel rodená Kászonyi niekdajšia majiteľka panstva Rusovce pochádzala z početnej rodiny Johanna Kászonyiho a Anny Rozálie Pongrác. Zatiaľ je známe, že mala dvoch bratov a päť sestier:
Karola, Jána, Teréziu, Hermínu,
Máriu, Janu a Angelu. Zaujímavé je, že chlapci boli protestanti-helvéti po otcovi a dievčatá krstili v katolíckej viere po matke.

Spomedzi všetkých uvedených súrodencov Lauru prežila iba najmladšia Angela.

Kedy a prečo Laura prišla do Viedne nie je zatiaľ známe. Isté je, že 22. augusta 1854 už tam bývala, pretože jej meno a adresa boli zverejnené v novinách Wiener Zeitung v zozname ľudí ktorí si kúpili štátne dlhopisy.

Z tejto krátkej informácie sa dozvedáme, že Laura, ktorá bývala na adrese Landstraße 743, požičala štátu 2000 florénov.

Landstraße 743 (dnes Am Heumarkt 23) sa nachádzala v III. viedenskom obvode (Landstraße). V roku 1854 bol Laurin dom relatívne nový (na mape z roku 1830 ešte nebol zakreslený). Pravdepodobne tento dom aj Laura vlastnila. Keďže v 11.7. 1855 sa v novinách Wiener Zeitung uvádza, že slečna Laura, majiteľka domu, získala vo Viedni domovské právo.

V roku 1856 sa Laura presťahovala do domu grófa Huga Henckela na Leopoldstadt 406 (Praterstraße 55). Gróf Hugo tu býval už od roku 1850.

Dom na Landstraße 743 ostal v rodine. V rokoch 1859 a 1860 sa na tejto adrese uvádza kancelária pobočky firmy Huga Henckela.

Laura vo Viedni vlastnila niekoľko nehnuteľností a po jej smrti ich získali dediči:

Známy palác Henckel Donnersmarck na Parkring 14, zdedil jej nevlastný syn Arthur Henckel, ktorý ho ale hneď predal grófke Helene Mier.

Laura vlastnila aj celé domy na Metternichgasse 5 a 7, Favoritenstraße 25 a 1/12 z domu na Schwindgasse 3. Polovicu z týchto nehnutelností zdedila jej sestra Angela a polovicu si rozdelili jej traja synovci Aladár, Hugo a Arpád Miglovci - každý ⅙.

pre zdroje a viac informácií navštívte:

https://historia-rusoviec.github.io/laura-henckel/

19/04/2026

Záhada Jána Migla z Prešporka.

Keď som nedávno hľadal informácie o Johannovi Nepomukovi Miglovi - švagrovi Laury Henckel Kászonyi našiel som jednu záhadu.

***
Johann Nepomuk sa zaľúbil do Hermíny, Laurinej sestry a z tohoto vzťahu sa v Pešti 19. septembra 1851 narodil ich prvý syn Aladár.
Potom akoby narýchlo odišli do Berlína, kde dieťa dali pokrstiť v tamojšom protestantskom kostole Neuekirche (Deutcher Dom).

Neskôr 8 júna 1858 Johann a Hermína mali svadobný obrad tiež v tomto istom kostole. A tu sa z ich svadobného záznamu dajú dozvedieť dôležité informácie zo života Johanna Migla:

Johann Nepomuk Migl sa narodil v Preßburgu (Bratislave) dňa 27. marca 1827. Jeho otec Franz Migl bol tesársky majster ktorý zomrel tiež v Bratislave a nedožil sa Johannovej svatby. Johannove zamestanie bolo v tom čase “Privatsecretair und Agent”.

Svadobný zápis ponúkol dosť informácií na vyhľadanie Johannovho krstného listu. A ten sa dá skutočne nájsť. Podľa tohto listu, ktorý je celý v latinčine, sa Johann narodil v Bratislave 27. marca 1827. Otec Franz Migl bol mešťan - stolár, ktorý býval v Bratislavskom podhradí (Franciscus, Migl, Civis in plaga Subarcensi, Arcularius). Johann (Joannes Nepomucenus) bol pokrstený vo farnosti kostola sv. Martina v Bratislave.
Vyzeralo to dobre sedel dátum narodenia, mesto, meno otca a aj jeho povolanie. Malo to však jeden veľký háčik.

Narazil som na niečo nezvyčajné. V Bratislave sa presne v tento istý deň - 27.3.1827 - narodil ešte jeden Johan Nepomuk Migl. A ten bol tiež pokrstený v kostole sv. Martina. Avšak z toho druhého Jána Nepomuka sa stal kňaz (Parochus D. Joannes Nepomucenus Migl) a zomrel v Börzsöny v roku 1878.

Tieto informácie o kňazovi Jánovi Miglovi uvádza renomovaný autor Ľudovít Némethy v knihe “Séria farností a farárov ostrihomskej arcidiecézy od najstarších čias do roku 1894”. A dátum narodenia kňaza Joanessa Migla (27.3.1827) potvrdzujú aj ročenky Schematizmov duchovenstva ostrihomskej arcidiecézy. Všetko dôveryhodné zdroje.

Štúdium jedného z dvoch Jánov Miglov v Bratislave potvrdzujú aj ročenky Prešporského Arci Gymnázia Rádu Svätého Benedikta v rokoch 1840 a 1842 (1. a 3. trieda) Tu Joannes patril medzi najlepších žiakov ročníka.

Ktorému Jánovi Nepomukovi Miglovi patrí krstný list z farnosti sv. Martina v Bratislave?
Patrí švagrovi Laury Henckel alebo kňazovi z Börzsöny?
Záhada?

08/04/2026

Grófka Laura Henckel Kászonyi, niekdajšia majiteľka rusovského panstva bola podľa viacerých zdrojov v mladosti veľmi krásna. Bola vraj herečka známa vo viedenských kruhoch. K herectvu ju pravdepodobne priviedol už jej otec ešte keď vyrastala v Budapešti (vtedy Budín a Pešť). V mladosti prišla do Viedne, kde si ju všimol ženatý gróf Hugo Henckel Donnersmarck a zaľúbil sa do nej.

Vie sa už, kde vo Viedni bývala a v ktorom kostole sa vydávala za grófa Henckela. No stále sa nevie, prečo prišla do Viedne a v ktorom divadle tu hrávala.

Deti grófa Huga Henckela vraj svoju nevlastnú mamu Lauru nemali príliš v láske a po Laurinej smrti údajne zničili všetky jej portréty, ktoré našli na svojich zdedených majetkoch. Ostatné predmety sa pravdepodobne dostali do rúk jej dedičov - sestry a synovcov. A tak sa pravdepodobne zachovali iba čiernobiele portréty v súkromných zbierkach, múzeách a novinách. Zatiaľ sú známe iba dva takéto portréty.
—
Krátke video zo zvukom zobrazuje mladú Lauru v predstavách umelej inteligencie, vychádzajúc z jej zachovalého portrétu z mladosti. Tento čiernobiely portrét najprv AI vyfarbila a potom oživila. Tu je výsledok:
(© Branislav Heriban)

31/03/2026

👀Zvedaví ste, ako vyzerala grófka Laura Henckel Kászonyi ako mladá, keď sa do nej zaľúbil gróf Hugo Henckel? 😍 Pozrite si toto video. 💕

Toto AI video je založené na jej novonájdenom skutočnom portréte z mladosti(nie AI de-aging). Vo videu sa tento Laurin portrét objaví na začiatku a je len jemne upravený/vylepšený, takže sa zachovali Laurine črty.

👩 Áno 💪 získal som čiernobiely portrét (kópia skutočného portrétu) Laury Henckel rodenej Kászonyi, ktorý ju zachytil za mlada. Pravdepodobne skutočná farebná olejomaľba bohužiaľ už asi neexistuje.🙁

🪄 🖌️ 🎨Úžasné by bolo ak by sa tohoto B&W portrétu chytil nejaký dobrý maliar-portrétista-profesionál. Prekreslil a farebne ho dotvoril na veľké plátno. Podobne aj jej druhý portrét z čias keď bola staršia.

🏰 🖼️A čo ak by sa potom tieto diela umiestnili v novootvorenom (ak to dopadne dobre) rusovskom kaštieli? Vzdala by sa tak úcta grófke Laure Henckel rodenej Kászonyi, niekdajšej majiteľke panstva.❤️

(!!video je chránené ochrannou známkou copyright Branislav Heriban!!)

19/03/2026

Gentleman v Rusovciach.

História Rusoviec ponúka veľmi zaujímavé príbehy – niekedy so smutným, inokedy so šťastným koncom. Miestny žrebčín pritiahol do obce ľudí nielen z Rakúsko-Uhorska, ale aj zo vzdialenejších častí Európy.

Veľká Británia(s Írskom) bola v tom čase dostihovou veľmocou a absolútnym hegemónom s množstvom najlepších plnokrvníkov, trénerov a džokejov. Táto prestíž priťahovala pozornosť celej Európy. Bohatí šľachtici a podnikatelia si odtiaľ dovážali najrýchlejšie kone a s radosťou najímali tých najlepších odborníkov, ktorým za ich služby ponúkali dobré platy.

Ani Rakúsko-Uhorsko nebolo výnimkou. Šľachta v službách svojich stajní zamestnávala mnohých Írov a Britov. Práve príbeh jedného Íra, ktorý sa dostal až do Rusoviec, je mimoriadne zaujímavý.
Z dobových novín a archívov sa dá ako skladačka poskladať jeho životná cesta.

William Baker Holroyd-Smyth sa narodil 4. júna 1885 v Egypte, v meste Rosetta neďaleko Alexandrie, kde jeho otec John Holroyd (neskôr Holroyd-Smyth) slúžil v radoch egyptskej polície. Matka Harriette pochádzala z rodiny Smythovcov z Ballynatray. Rodina Smyth (presnejšie Moore-Smyth) patrila k bohatej lokálnej pozemkovej šľachte v grófstve Waterford a jej pôvod siahal do Anglicka. Rod sa v Írsku usadil ešte v 16. storočí za vlády kráľovnej Alžbety I.

William Baker sa narodil do početnej rodiny ako tretí syn. Študoval na Reading School v Anglicku. Bol aktívnym športovcom a najmä vynikajúcim amatérskym jazdcom. Už v mladosti sa zúčastňoval na tradičných poľovačkách na líšky, ale aj na britských dostihoch typu „Point-to-Point“, kde často víťazil – niekedy aj so svojimi súrodencami pod hlavičkou stajne Ballynatray.

Okolo roku 1909 sa William presunul do Holandska, kde pôsobil ako tréner a jazdec pre stajňu barónky Marguerite Mary van Brienen(1871-1939), prezývanej Daisy. Považovali ho za veľmi úspešného trénera, ktorý dokázal pripraviť aj outsiderov tak aby víťazili. William v Holandsku pomáhal súťažiť aj svojmu bratovi Rowlandovi (ten ostal v Írsku).

Keď bol v Holandsku v roku 1911 prijatý mravnostný zákon, ktorý obmedzoval stávkovanie, miestne stajne sa začali hromadne sťahovať do Belgicka. William Baker sa tam presunul tiež a pokračoval v práci pre barónku Daisy.

V októbri 1913 ho najal barón Alfons Rothschild, ktorý mal v tom čase ťažisko svojich aktivít v Rusovciach, kde si prenajímal žrebčín (pôvodne patriaci Hugovi Henckelovi von Donnersmarck). William sa v Rusovciach stal správcom tohoto žrebčína a jeho brat Charles prevzal trénovanie koní v Belgicku.

V tom čase bol v Rusovciach od roku 1907 správcom Angličan, William Corfield. William Baker sa zaľúbil do jeho dcéry Cory Corfieldovej (1898 – 1978) a oženil sa s ňou. Mali spolu dve deti – syna a dcéru Daisy.

V 20. rokoch 20. storočia však barón Rothschild postupne presunul svoju stajňu z Rusoviec do maďarskej Dióspuszty a William Baker v rusovskom žrebčíne skončil.
Manželia sa rozhodli v Rusovciach zostať a prenajali si farmu. Pravdepodobne vplyvom svetovej hospodárskej krízy sa však dostali do finančných ťažkostí. Ich farma začiatkom 30. rokov skrachovala a zanechala dlhy. Rodina odišla do Anglicka a ich majetok v Rusovciach (dva domy) skončil v dražbe, aby sa uspokojili veritelia.

V Anglicku William so svojou ženou Corou pokračoval v trénovaní na závodisku Northolt v Londýne. Toto závodisko sa špecializovalo na dostihy tzv. „poníkov“ (menšie plnokrvné kone). Cora vystupovala ako majiteľka koní pod menom Mrs. William B. Holroyd-Smyth a William bol ich trénerom. Ich kone patrili k absolútnej špičke a William sa stal jedným z najúspešnejších trénerov na závodisku. V Northolte Wiiliam a Cora skončili v roku 1940, s príchodom 2. svetovej vojny, keď britská vláda závodisko zatvorila.

William potom ešte pôsobil na závodisku Hawthorn Hill v Berkshire. V roku 1951 bol však hospitalizovaný v nemocnici v Ross-on-Wye v grófstve Herefordshire, kde po ťažkej chorobe koncom roka zomrel. Jeho manželka Cora ho prežila o mnoho rokov a zomrela v roku 1978 v Berkshire.

Pre podrobnejšie informácie a zdroje navštívte: https://historia-rusoviec.github.io/william-holroyd-smyth/

02/02/2026

Jeden z dvoch známych portrétov Laury Henckel bol vytvorený v Kunstsalon Pietzner, Wien. (pozn. medzičasom sa našiel aj jej druhý portrét z mladosti)

Kráľovský fotograf: Pietzner niesol prestížny titul c. k. dvorný fotograf (K.u.K. Hofphotograph) a neskôr aj komorný fotograf. Medzi jeho najznámejšie diela patria oficiálne portréty cisára Františka Jozefa I. a cisárovnej Alžbety (Sisi).

Jeho ateliér nebol len obyčajným fotoateliérom. Pietzner kombinoval fotografiu s maľbou a vytváral portréty olejom na plátne, ktoré boli založené na fotografickej predlohe

V článku od FERENC FARKAS z 1974 sa spomína tiež akýsi Laurin portrét - olejomaľba. Možno je to ten istý a možno je na ňom Laura ešte mladá.

zdroj:
Magyar Hiradó
17.01.1974
---
Uhorskí lúpežní rytieri v Korutánsku

…
Keď sme nechali Wolfsberg za sebou, môj priateľ povedal:
„Čoskoro budeme doma. Som zvedavý, aký dojem na teba urobí Weissenau.“

Ku kaštieľu Weissenau vedie úzka vedľajšia cesta cez St. Marein. Miesto má príjemnú polohu; nie je okázalé, no všade ho obklopujú menšie vrchy a pahorky — takto si ho pripomína Johann Weikhard Valvasor vo svojom diele Topographia Carinthia (Norimberg, 1688).

Ľudská ruka a zemné stroje odvtedy tento idylický obraz do istej miery pozmenili — uvedomil som si to nasledujúce dopoludnie, keď sme si kaštieľ a majer prezreli za denného svetla. Samotný kaštieľ v dnešnej neogotickej podobe pochádza z poslednej stavebnej etapy 19. storočia. Kaštieľ získal roku 1856 gróf Hugo Henckel von Donnersmark, ktorý ho odkázal svojej druhej manželke, urodzenej Laure Kászonyi, ako vdovské sídlo. V rokoch 1905 až 1907 ho vlastnila jej sestra, urodzená Rozália Horváthová; od nej ho odkúpil späť gróf Arthur von Donnersmarck.

O Laure Kászonyi sa v rodinách Henckel von Donnersmarck a Thun-Hohenstein zachovalo množstvo zaujímavých anekdot. Bola to preslávená krásna žena. Jej zachovaná olejomaľba, potvrdzuje dobré meno uhorských žien. Rozumela peniazom i hospodáreniu. Svoju povesť nezanechala len prestavbou kaštieľa — spomeňme napríklad presklený prejazd pre koče, nazývaný „Hegyesmalom“. V pohorí Saualpen dala postaviť dodnes používaný poľovnícky zámoček „Hubertus“, podľa rodinnej tradície preto, aby z vrchu s dobrým výhľadom mohla kontrolovať svojho manžela, keď ho posielala k jeho matke na „napomenutie“ do hradu Wolfsberg. Takéto „napomenutie“ nebolo zriedkavé; neraz si ho vyslúžil už len pre „uhorskú ženu“. Život Laury Kászonyiovej bol ostatne skutočným románom — tomu sa raz budeme venovať v samostatnom článku…

Weissenau síce nijako výrazne nevyčnieva z korutánskej krajiny, no kaštieľ a hosťovský dom — s dvojitým erbom Kászonyi–Henckel — dávajú pozornému návštevníkovi tušiť, čo všetko stelesňovala „uhorská žena“, Laura Kászonyi, v Lavantskom údolí. Či to cítim tak aj ja — na to bol zvedavý súčasný majiteľ Weissenau, J. Thun-Hohenstein, ktorý počas našej hmlistej jesennej cesty oživoval uhorské súvislosti výskumov svojho strýka Huga Henckela von Donnersmarka.

FERENC FARKAS

01/02/2026

Lesnícka a poľovnícka činnosť grófa Huga Henckela a grófky Laury Henckel na panstve v Rusovciach.

🌳🦌🐗 🦆🦊🌳🌲

Rusovské panstvo to neboli len pozemky a majetky v Rusovciach ale taktiež v Čunove a aj na druhej strane Dunaja v oblasti s názvom Gajc. Do týchto troch území tak boli rozdelené aj poľovné revíry rodiny Henckel alebo presnejšie poľovné revíry grófky Laury Henckel, keďže práve ona vlastnila panstvo Rusovce.

16.03.1879 - Illustrierte Sport-Zeitung uverejnili tabuľky počtu ulovenej zveri v týchto revíroch za rok 1878.

viď. obrázky príspevku. 👀🔍 🖼️

******************************************
Rakúsko-Uhorská R***e v 1892 napísala:

"Lesy v Karlburgu sa nachádzali v dobrom stave. Bola zavedená len racionálnejšia lesná kultúra, vybudovali sa aleje a promenádne chodníky, takže lesy dnes ponúkajú obraz starostlivo udržiavanej záhrady.”

Gróf Hugo Henckel bol vášnivý poľovník a Rusovské poľovné revíry mu poskytovali uspokojenie aj v tejto oblasti.

"S príchodom do Karlburgu začala nová fáza jeho poľovníckeho života. Zanechal zajačie hony v Sliezsku a presunul ich do Uhorska. Koncom 70. rokov ich nahradil nadháňacími honmi na zajace, pretože miestni roľníci – podobne ako hornosliezski – začali žiadať neprimerané náhrady škôd údajne spôsobených honmi na poliach. Hlavným dôvodom však bolo zrejme to, že ostré štvanice už grófovi, ktorý medzitým zostarol, neprinášali rovnaké potešenie ako kedysi. Veľké poľné zajačie hony v Karburgu boli spoločenské hony s nadháňaním, počas ktorých sa za dva dni ulovilo vyše 1000 zajacov. V tieto dni bol jeho dom každoročne otvorený mnohým hosťom, vrátane dám obľubujúcich dostihový šport.

Pôvabnejšie ako veľké poľné hony boli menšie lesné poľovačky, najmä tie, ktoré sa konali po tých väčších, v revíri Gaitz na Žitnom ostrove a neskôr v mimoriadne bohatých lužných lesoch panstva Karlburg pri Dunaji. Tie prvé usporadúval gróf vždy v prítomnosti početnej poľovníckej spoločnosti a ak sa konali počas pekného jesenného dňa, išlo o poetické poľovnícke potešenie. Dalo sa na ne dostať len loďou zo zámku Karlburg a široký Dunaj s mnohými ostrovmi, farebnými brehovými trblietavými lesmi a modrými vodami, ktoré križovali parníky, ponúkal oku ľahodiaci výjav.

Karlburské(Rusovské) poľovačky poskytovali grófovi – výnimočnému strelcovi z pušky – bohatú príležitosť precvičiť si túto zručnosť. Každoročne tam ulovil stovky bažantov, zajacov a jarabíc. Počet ulovenej zveri by ešte podstatne narástol, keby sa gróf nevracal z Wolfsbergu do Karlburgu až koncom septembra, keď už jarabice neznášali. Čo sa však nedalo získať počtom na týchto – najmä na uhorské pomery veľmi neskorých – viedenských poľovačkách, nahradilo sa ťažšími a vzdialenejšími strelami. Bolo bežné, že gróf zostreľoval letiace bažanty zo vzdialenosti 80 až 100 krokov, čo robil s majstrovskou presnosťou. Vynikal aj v streľbe na utekajúcu vysokú zver, čo vždy vzbudzovalo obdiv účastníkov poľovačiek.

Avšak nielen v Sliezsku a Wolfsbergu, ale aj na zverou hojne obývanom panstve Karlburg boli na ochranu zveri vynaložené veľké prostriedky. Na voľných poliach sa napr. postavili prístrešky na jej ochranu.”

(zdroj. Rakúsko-Uhorská R***e zväzok 13., 1892)
.................................................

pre viac informácií a zdrojoch
navštívte: https://historia-rusoviec.github.io

01/02/2026

💦🌱🌱💦
Ak sa chcete niečo dozvedieť o poľnohospodárskej činnosti grófa Huga Henckela a grófky Laury Henckel v Rusovciach,
prečítajte si 3 články o umelých lúkach a zavlažovacom systéme.

3. článok je o týchto závlahách po roku 1948.

********************************
1️⃣
1. zdroj:Rakúsko-Uhorská R***e zväzok 13, rok 1892)
********************************
"Okrem zriadenia plnokrvného žrebčína bol kompletne prestavaný aj celý poľnohospodársky chod panstva. Doména Karlburg bola síce predchádzajúcimi vlastníkmi obhospodarovaná racionálne, ale len extenzívne. Gróf okamžite rozhodol, že pomocou racionálnych investícií pozdvihne poľnohospodárstvo aj v Karlburgu, tak ako na svojich ostatných majetkoch, na čo najvyššiu úroveň v čo najkratšom čase – a nešetrilo sa žiadnymi obeťami, aby sa tento cieľ čo najskôr dosiahol."

Vybudovaný žrebčín a tréningové centrum gróf zásoboval z lokálnych zdrojov. Krmivo si dopestovával na okolitých lúkach. Avšak čoskoro sa tam "prejavil nedostatok v kvalite krmiva - nízko položené lúky nedokázali poskytnúť dostatočne konzistentné, výživné objemové krmivo, teda v požadovanej kvalite pre potreby žrebčína a dostihovej stajne.

Ako bol tento nedostatok odstránený, si uvedieme v krátkosti ako príklad, ktorý poukazuje na pôdne meliorácie. Tie gróf Henckel počas svojho dlhého pôsobenia vykonal na mnohých miestach. Neďaleko zámockého parku a žrebčína sa popri dunajskom koryte nachádzal riedky les, ktorý slúžil ako pastvina pre ovce. Skúsené oko hneď spozorovalo, že pôda na niektorých miestach, najmä pri vysokých vodách, bola čiastočne zaplavovaná, čo vlastne odhalilo jej vhodnosť na pravidelné zavlažovanie.

Po úspešnom prekonaní terénnych ťažkostí sa pristúpilo k prestavbe spomínaného lesného pasienka na zavlažované a zatápané lúky a táto prestavba bola postupne za päť rokov dokončená. Aj žrebčín bol upravený na zavlažovanie, takže je teraz k dispozícii 50 hektárov umelých lúk a 20 hektárov zavlažovaných strnísk, čím bol plne dosiahnutý cieľ – zabezpečiť pre žrebčín a dostihovú stajňu dostatočné množstvo sena najvyššej kvality a bohaté pastviny.

Umelé lúky sú zavlažované tromi odstredivými čerpadlami poháňanými parou. Ohraničujú 64-hektárový anglický park, a keďže tieto lúky sú vysadené skupinami stromov a pretkané alejou ovocných stromov, zároveň tvoria pôvabné pokračovanie anglického parku a spájajú príjemné s užitočným. Samozrejme, náklady na žrebčín a umelé lúky boli značné, keďže všetky zariadenia boli vybudované nielen účelne, ale aj veľmi veľkolepo, takže vzbudili obdiv každého odborníka, a mnohí z nich už vykonali púť do Rusoviec.

Aj jej veličenstvo cisárovná Alžbeta, arcivojvodkyňa Mária Terézia, ako aj arcivojvodovia Karol Ľudovít, František Ferdinand d’Este a Fridrich poctili Karlburg svojou najvznešenejšou návštevou."

********************************
2️⃣
2. V roku 1881 vypracoval úrad kultúrneho inžinierstva správu o pôdnych melioráciach v Uhorsku.
********************************
Hospodárska správa panstva Rusovce(Rusovce, Čunovo, Gajc) vypracovala správu o premene lúk a pastvín na umelé lúky či polia aj vybudovaním zavlažovacieho systému v rokoch 1875 až 1881. Celková rozloha približne 60 hektárov. Za povšimnutie stojí aj to, že v správe sa neuvádza ako majiteľ pozemkov gróf Hugo Henckel, ale práve grófka Laura Henckel, ktorá bola majiteľkou aj celého panstva.

V správe sa uvádza:
……………………………...................

Župa:
Mošonská

Majiteľka:
grófka Laura Henckel

Obec:
Rusovce-Čunovo

Druh meliorácie:
zavlažovanie s čerpaním vody

Rozloha: v katastrálnych jutrách 104 (59,85 ha)

Čas realizácie:
1875 – 1881

Náklady na jedno jutro (0.58 ha):
492 forintov

viď obr. v príspevku

Stav pred úpravou:
Na území sa nachádzala riedko zalesnená ovčia pastvina strednej kvality s brestami, často zaplavovaná Dunajom. Pôda bola priepustná, s dostatočne hlbokým hlinitopiesočnatým podložím.

Stav po úprave:
Po výseve najlepších a najvhodnejších krmovín má seno vynikajúcu kvalitu. V porovnaní s dovtedy sotva využiteľnou pastvinou dosahuje doterajší ročný priemer na celej lúke 1 350 metrických centov (135 ton), teda 15,46 metrického centa na jutro (2 686,53 kg/ha). Keďže však väčšina prvej kosby sa každoročne skrmovala zelená, výnos na jutro možno odhadnúť až na 20 metrických centov (3 475,45 kg/ha).

Práce boli nákladné, pretože prebiehali v období nedostatku pracovnej sily. Lúky opakovane trpeli záplavami Dunaja, čo nepriaznivo pôsobilo na umelo vytvorený trávnik; rozsiahle plochy boli poškodené aj larvami chrústov a iného hmyzu, čo si vyžadovalo rozoranie a nové výsevy.

Lúky sa prihnojujú rozmetaním maštaľného hnoja, každoročne v rozsahu jednej dvadsatiny plochy. Bez hnojenia by sa pôda rýchlo vyčerpala. V súčasnosti prebiehajú pokusy s draselno-amónnym superfosfátom.

V roku 1881 bolo 17 jutár (9.78 ha), ktoré dovtedy slúžili len ako ovčia pastvina, podobným spôsobom premenených na zavlažované lúky. Cena vrátane tvrdých materiálov a výsevu bola dohodnutá na 267 forintov na jutro (0.58 ha). Zhotoviteľ: kultúrny inžinier Troján z Prahy.

Použitý systém je prirodzené svahové prúdové zavlažovanie; namiesto doteraz používaných drevených stavidiel, priepustov a žľabov, ktoré sú už poškodené a vyžadujú obnovu, budú použité výlučne cementové rúry, čím sa prevádzkové náklady výrazne znížia.

(Správa hospodárskej správy panstva)

********************************
3️⃣
3. V roku 1954 v časopise Poľnohospodárstvo č.4 bolo napísané:
********************************

VÝVOJ A ROZVOJ ZÁVLAHOVÝCH MELIORÁCIÍ NA ŽITNOM OSTROVE

Kabinet dejín poľnohospodárskych vied SAV

Umelé zavlažovanie poľnohospodárskych pozemkov má nielen na Slovensku, ale aj v celej našej republike veľmi skromnú tradíciu a ani v prítomnosti sa nemôžeme v oblasti závlah pochváliť nejakým väčším pokrokom. Kým v niektorých štátoch, najmä v SSSR, zavlažujú milióny hektárov pôdy, v Československu zavlažujeme plochu veľmi malú a aj z tej pripadá na oráčiny len nepatrný zlomok. Kompletne zavlažované hospodárstvo nemáme v celom štáte ani jedno.
…
Pred Bratislavou na pravom brehu Veľkého Dunaja ležia Rusovce. Rusovce síce zemepisne nepatria k Žitnému ostrovu, ale hospodársky, pôdne a klimaticky s ním tvoria jeden celok, preto ich uvádzame. Na veľkostatku v Rusovciach okolo r. 1930 založili umele zavlažovanú lúku. Pre závlahu tejto lúky sa čerpala voda pohonom lokomobily z ramena Veľkého Dunaja a rozvádzala sa po lúke náhonovými kanálmi. Na tomto veľkostatku sa zavlažovala zo studne aj veľká ovocinárska škôlka a zeleninárska záhrada. Voda zo studne sa čerpala do bazénu na vysokej vodnej veži a odtiaľ sa samotlakom potrubím rozvádzala po záhrade a postrekovadlami rozstrekovala. Závlaha na umelej lúke bola obnovená r. 1948 a závlaha v záhradníctve r. 1949. Ak by sa týmto závlahám v Rusovciach venovala patričná pozornosť, bol by z nich úžitok aj cenné skúsenosti.
…
(F. Lednár)
—------------------------------------------

pre viac informácií a zdrojoch
navštívte: https://historia-rusoviec.github.io

24/01/2026

Životy dávnych pánov Rusoviec ukrývajú množstvo zaujímavých príbehov. Jeden z nich – príbeh veľkej osudovej lásky – sa odohral v polovici 19. storočia.

Ako je známe, v roku 1872 kúpil Hugo Henckel von Donnersmarck kaštieľ v Rusovciach pre svoju manželku Lauru Henckel Kászonyi ako dar. Tejto kúpe však predchádzal neobyčajný a miestami kontroverzný životný príbeh.

***

8. januára 1859 sa vo farskom Kostole svätého Jána Nepomuckého v štvrti Leopoldstadt vo Viedni konala svadba. Bohatý 47-ročný gróf Hugo Henckel von Donnersmarck si vzal za manželku mladú 23-ročnú, ešte právne neplnoletú Lauru Kászonyi.

Laura Kászonyi bola urodzenou dcérou Johanna Kászonyiho de Kászon a Rozálie Kászony Pongrác. Rodina žila v Budíne, kde Johann pôsobil ako agent uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rady, tabulárny sudca a správca majetku viacerých vysokopostavených rodín. Bol oddaným priaznivcom literatúry a výrazne sa angažoval pri zakladaní národného divadelného umenia v Budapešti.

Lásku k divadlu zdedila Laura po svojom otcovi. Stala sa profesionálnou herečkou a práve v prostredí viedenských divadiel si ju všimol gróf Hugo Henckel von Donnersmarck.

Laura, ovplyvajúca mimoriadnou ženskou krásou sa preňho stala osudovou láskou. Pre mladú herečku riskoval ako vysokopostavený šľachtic vlastnú reputáciu. Povesť vzorného manžela a otca rodiny bola náhle a vážne ohrozená.

Hugo so svojou zákonitou manželkou Laurou Hardenberg žil na hrade Wolfsberg, kde spolu vychovávali päť detí. Keď však navštevoval Viedeň, býval spolu s Laurou Kászonyi na adrese Leopoldstadt 406 (dnes Praterstraße 55). V tom istom dome bývali od roku 1856, keď mala Laura 20 rokov a Hugo 44 či 45 rokov.

Dom sa nachádzal v zástavbe na Praterstraße, neďaleko širokej triedy Jägerzeile. Išlo o dynamicky sa rozvíjajúcu oblasť s čulým spoločenským a hospodárskym životom. V blízkosti sa nachádzal Prater so svojimi atrakciami, Kostol svätého Jána Nepomuckého, ale predovšetkým Carltheater. Práve tam mohla Laura účinkovať v divadelných predstaveniach a tam si ju mohol gróf Henckel všimnúť ešte v jej veľmi mladom veku.

V máji 1855, keď mala Laura 19 rokov, vybavil jej otec na cisársko-kráľovskom mestskom delegovanom súde v Pešti vyhlásenie o jej plnoletosti. Môžeme sa len domnievať, z akých dôvodov tak urobil. V Rakúsko-Uhorsku bola totiž v tom čase plnoletosť stanovená až od 24 rokov. Laurin otec sa však jej svadby nedožil, a tak 23-ročná Laura predložila cirkevným úradom práve toto vyhlásenie, aby sa svadba mohla uskutočniť.

Päťdesiate roky 19. storočia boli pre Huga Henckela mimoriadne ťažké. Jeho život zasiahla séria tragických udalostí. 16. novembra 1856 mu zomrel 16-ročný syn Alfons. O rok neskôr, ako 45-ročná, zomrela jeho manželka Laura Hardenberg a napokon 16. augusta 1858 aj jeho matka Eugenia.

Popri týchto bolestných stratách však prežíval hlboký citový vzťah s Laurou Kászonyi. Spoločne sa radovali zo života a užívali si jeho pôžitky, napríklad pobyty v kúpeľoch. 2. júla 1857 navštívili kúpele Baden bei Wien.

7. januára 1859 oslávila Laura svoje 23. narodeniny a o deň neskôr sa Hugo a Laura konečne zosobášili. Po svadbe odišli na niekoľko mesiacov do Paríža.

Neskôr bohatý gróf obdaroval svoju milovanú manželku nielen panstvom v Rusovciach, ale aj palácom na Parkringu vo Viedni či zámkom Stein (Kamień) pri Vroclave.

_____________________________
Pre zdroje k tomuto článku a ďalšie informácie prosím navštívte:
https://historia-rusoviec.github.io/

Premeny a zaujímavosti

18/05/2026

19/04/2026

08/04/2026

31/03/2026

19/03/2026

02/02/2026

01/02/2026

01/02/2026

24/01/2026

Address

Website

Alerts

Shortcuts

Share

Category