https://premeny.github.io/zlatepiesky/

Premeny a zaujímavosti, Staré Mesto (2026)

28/06/2026

🏠
Vo viedenských novinách od roku 1849 až do roku 1854 boli uverejnené inzeráty na prenájom bytov/celých poschodí na Leopoldstadte 406.

Napr. takýto inzerát bol uverejnený začiatkom roka 1850:

Byt na prenájom.
V Leopoldstadte č. 406, Praterstraße, je od Juraja (24. apríla) 1850 k dispozícii na prenájom celé prvé poschodie, ktoré pozostáva z 3 izieb s parketami, 2 menších izieb(kabinetov), 2 kuchýň, podkrovia a pivnice. Bližšie informácie poskytne majiteľ domu na adrese Erdberg č. 347.

---

18. októbra 1854 bol napr. uverejnený inzerát ponukajúci až dve podlažia v tomto dome:

Byt na prenájomV Leopoldstadte, Praterstraße č. 406, je od najbližšieho Juraja (24. apríla) 1855 k dispozícii na prenájom prvé, ako aj druhé poschodie. Tieto byty majú rovnaké dispozičné riešenie, a to: 3 izby s výhľadom na Praterstraße a s parketovými podlahami, 2 kabinety (menšie izby), 2 malé kuchyne, 1 podkrovie a 1 pivnicu. Informácie poskytne majiteľ domu na predmestí Erdberg č. 347

---

Tieto inzeráty dal uverejniť pán Martin Meidinger, ktorý vtedy vlastnil dom na Leopoldstadte 406 (neskôr Praterstraße 55) ale býval na Erdberg 347. Meidinger bol povolaním lodný kapitán/prepravca (Schifmeister). Jeho vlastníctvo potvrdzuje aj publikácia viedenských majiteľov domov z roku 1852. Tu je uvedený ako vlastník domu na Leopoldstad 406 spolu s Elisabeth Meidinger (pravdepodobne jeho manželka).

Možno na tento inzerát reagoval práve gróf Hugo Henckel. Ten má podľa svadobného listu uvedenú adresu Leopoldstadt 406 od roku 1850. Ak navštívil Viedeň, býval tu teda v týchto rokoch u Meidingerovcov v podnájme. Neskôr v 1856 tu má uvedený pobyt aj Laura Kászonyi. Hugo dom neskôr pre Lauru aj kúpil. Zatiaľ to vyzerá že kúpa sa uskutočnila až po roku 1854 možno po 1855. Kedy presne je zatiaľ v štádiu bádania. V roku 1861 sa grófka Laura Henckel uvádza ako majiteľka tohoto domu.

viac informácií na

https://historia-rusoviec.github.io/laura-henckel/

22/06/2026

🏦Niečo o dvoch domoch spojených s Laurou Henckel Kászonyi v jej začiatkoch vo Viedni:

🏠V dome na Leopoldstraße 406 (dnes Praterstraße 55; zadný vchod Afrikanergasse 6), mal uvedenú adresu Hugo Henckel od roku 1850 a Laura Kászonyi od roku 1856. V tomto čase tu bývali aj osobnosti divadla Carltheater.

(je veľká pravdepodobnosť, že rodina Henckel, možno aj samotná Laura, vlastnila tento dom)

Tento dom je známy ako Bachov dom (Bachsches Haus). Architektom bol Peter Liborius Gerl.

Starý dom, postavený v roku 1771 ako súčasť rozvoja oblasti medzi Afrikanergasse a Praterstraße, pôvodne niesol nápis „Zum kleinen roten Krebs“ (Pri malom červenom rakovi).

V rokoch 1830/1831 ho prestaval jeho majiteľ Michael Zwinglberger, potom prešiel do rúk politika Alexandra von Bacha (1813-1893).
Odvtedy zostal v majetku rodiny Bachovcov. Dom bol počas druhej svetovej vojny vážne poškodený bombami. Bach je známy tým, že po revolúcii v rokoch 1848 – 1849 presadil v monarchii tvrdý centralistický režim známy ako Bachov absolutizmus.

🏡V ďalšom dome na Landstraße 743 (dnes Am Heumarkt 23), Laura už v lete 1854 uvádzala svoju adresu pobytu. ❗Tento dom aj vlastnila. Bol v tom čase úplne nový.

Dom bol postavený v roku 1854 architektom a zberateľom umenia Antonom Ölzeltom starším (1817 – 1875) v rámci radu domov, ktorý tvorí celú dĺžku ulice. Výstavba domov Heumarkt 15–25 a Ölzeltgasse 2–12 prebiehala v rokoch 1852-1858. Dom na Am Heumarkt 23 je spojený cez dvor s domom na Ölzeltgasse 10. Neskôr v rokoch 1859 a 1860 je dom na Landstraße 743, zaznamenaný ako sídlo viedenskej pobočky železiarní grófa Huga Henckela.

Pre zdroje a viac informácií navštívte
stránku:
https://historia-rusoviec.github.io/

20/06/2026

Kedysi známy žrebčín Huga Henckela von Donnersmarcka, vyzerá dnes takto:

18/06/2026

🏰❤️‍🔥🧩
Príbeh Laury a Huga Henkelovcov je veľmi zaujímavý a ukrýva veľa tajomstiev, ktoré sa postupne odkrývajú.

🎭Viedenská činohra a Leopoldstadt 406 (Praterstraße 55). Bachov dom.

⚜️Pre grófa Huga Henckela znamenalo divadlo skôr akúsi dôležitú spoločenskú udalosť či prestíž, symbol jeho statusu a spriaznenosti s cisárskym dvorom. Keďže mal ako bohatý priemyselník blízko k cisárskemu dvoru, preferoval najmä viedenské Cisársko-kráľovské dvorné divadlo – tzv. Burgtheater (alebo die Burg).

✉️V októbri 1849 gróf Hugo napísal list-žiadosť Franzovi von Holbeinovi, končiacemu riaditeľovi Burgtheateru, aby si tu zarezervoval lóžu na zimnú sezónu 1850, a to na každý druhý deň. Die Burg bolo divadlo určené prevažne pre dvor, šľachtu a bohatú buržoáziu.

Poznal sa gróf aj s ľuďmi z iných divadiel❓

📜Najprv trochu histórie.

🏛️V polovici 19. storočí, existovali vo Viedni okrem Burgu aj tzv. predmestské divadlá, ktoré boli cenovo dostupnejšie. Z týchto bol najznámejší Leopoldstädter Theater. Toto divadlo vzniklo v roku 1781.

🎭V 1838 divadlo odkúpil a riadil Karl Andreas Bernbrunn (1787-1854) známy ako Carl Carl, pôvodom herec z Krakova. V roku 1847 divadlo prebudoval a nazval ho Carltheater. Carl zomrel v roku 1854.

🌟 Na čelo divadla sa postavil spevák herec a dramatik Johan Nepomuk Nestroy (1801-1862). Ten tu od roku 1839 pôsobil aj ako herec.

💃Jeho družkou (spoznali sa v roku 1827) bola herečka a speváčka Marie Weiler rod. Laucher (1809-1864), tiež pôsobiaca v tomto divadle.

🔺🔺🔺🔺🔺🔺🔺🔺🔺🔺🔺🔺

‼️Čo je ale veľmi zaujímavé je to, že tieto významné osobnosti viedenského divadelníctva bývali v dome na Leopoldstadt 406
💡Je to presne tá adresa, ktorú mal gróf Hugo Henckel uvedenú od roku 1850 a Laura Kászonyi od roku 1856 v svadobnom liste. 📌

📘V úradných záznamoch evidencie vydaných pasov tzv pasových protokoloch z tohoto obdobia sú unformácie ako:

🧾…„Básnik a herec“ Johann Nestroy, narodený v roku 1801 vo Viedni, ženatý, postava vysoká, tvár oválna, oči a vlasy hnedé, nos a ústa proporčné, bez osobitných znamení, bytom Leopoldstadt 406/3 u riaditeľa Carla, vystavený pas do Nemecka a vnútrozemia, platný do 29. augusta 1853…

🧾…Viedenský mestský a krajinský archív – Konskripčný úrad B 4/42 1848. Nasledujúci deň bol pre Máriu Weilerovú (zapísanú ako: Marie Lacher, nar. 1813 v Landstraße, bytom Leopoldstadt 406/1)...

‼️V čase keď na adrese Leopoldstadt 406 býval gróf Henckel, býval tu aj Carl Carl, Johann Nestroy a jeho drużka Mária Weilerová. Nestroy na tejto adrese býval aj po tom čo sa stal riaditeľom v roku 1854.

🧾…V pasovom protokole je v tento deň pod č. 7441 zaznamenané, že „Johann Nestroi, divadelný riaditeľ“, bytom Leopoldstadt 406/3, narodený v roku 1801 vo Viedni (Mesto), ženatý [s dodatkom: {k-katolícky}], postava vysoká, tvár oválna, oči a vlasy hnedé, nos a ústa proporčné, bez osobitných znamení, pas do vnútrozemia a…

🏬V dome na Leopoldstadt 406 ale nebývali len ľudia blízky divadlu.
V rokoch 1842-1846 tu napr. býval Anton Pachner, účtovný úradník Úradu pre vojnovú účtovnú evidenciu c.k. dvora.

🏢 Leopoldstadt 406 (dnes Praterstraße 55) sa nachádzal len na skok od Carltheatru. Ten mal adresu Jägerzeile 511 (neskôr Praterstraße 31)📌

🏡 Gróf Hugo Henckel mal na Leopoldstadt 406 uvedený pobyt od roku 1850. V podstate Carl Carl, Johann Nestroy a Maria Weiler boli jeho susedia. Bývali tu pravdepodobne aj v čase keď sa tu presťahovala Laura Kászonyi(1856).

🏢Bachov dom ( 2. obvod, Praterstraße 55). Tento starý dom, postavený v roku 1771 ako súčasť rozvoja oblasti medzi Afrikanergasse a Praterstraße, pôvodne niesol nápis „Zum kleinen roten Krebs“ (Pri malom červenom rakovi). V rokoch 1830/1831 ho prestaval jeho majiteľ Michael Zwinglberger, potom prešiel do rúk ministra financií Alexandra von Bacha a odvtedy zostal v majetku rodiny Bachovcov. Dom bol počas druhej svetovej vojny vážne poškodený bombami .

Čo sa týka Huga a Laury vynára sa teraz množstvo otázok❓🤔

Pre zdroje a viac informácií navštívte
stránku:
https://historia-rusoviec.github.io/

18/05/2026

Konečne som si našiel čas a tak pridávam nejaké nové informácie o Laure Henckel Kászonyi.

Laura Henckel rodená Kászonyi niekdajšia majiteľka panstva Rusovce pochádzala z početnej rodiny Johanna Kászonyiho a Anny Rozálie Pongrác. Zatiaľ je známe, že mala dvoch bratov a päť sestier:
Karola, Jána, Teréziu, Hermínu,
Máriu, Janu a Angelu. Zaujímavé je, že chlapci boli protestanti-helvéti po otcovi a dievčatá krstili v katolíckej viere po matke.

Spomedzi všetkých uvedených súrodencov Lauru prežila iba najmladšia Angela.

Kedy a prečo Laura prišla do Viedne nie je zatiaľ známe. Isté je, že 22. augusta 1854 už tam bývala, pretože jej meno a adresa boli zverejnené v novinách Wiener Zeitung v zozname ľudí ktorí si kúpili štátne dlhopisy.

Z tejto krátkej informácie sa dozvedáme, že Laura, ktorá bývala na adrese Landstraße 743, požičala štátu 2000 florénov.

Landstraße 743 (dnes Am Heumarkt 23) sa nachádzala v III. viedenskom obvode (Landstraße). V roku 1854 bol Laurin dom relatívne nový (na mape z roku 1830 ešte nebol zakreslený). Pravdepodobne tento dom aj Laura vlastnila. Keďže v 11.7. 1855 sa v novinách Wiener Zeitung uvádza, že slečna Laura, majiteľka domu, získala vo Viedni domovské právo.

V roku 1856 sa Laura presťahovala do domu grófa Huga Henckela na Leopoldstadt 406 (Praterstraße 55). Gróf Hugo tu býval už od roku 1850.

Dom na Landstraße 743 ostal v rodine. V rokoch 1859 a 1860 sa na tejto adrese uvádza kancelária pobočky firmy Huga Henckela.

Laura vo Viedni vlastnila niekoľko nehnuteľností a po jej smrti ich získali dediči:

Známy palác Henckel Donnersmarck na Parkring 14, zdedil jej nevlastný syn Arthur Henckel, ktorý ho ale hneď predal grófke Helene Mier.

Laura vlastnila aj celé domy na Metternichgasse 5 a 7, Favoritenstraße 25 a 1/12 z domu na Schwindgasse 3. Polovicu z týchto nehnutelností zdedila jej sestra Angela a polovicu si rozdelili jej traja synovci Aladár, Hugo a Arpád Miglovci - každý ⅙.

pre zdroje a viac informácií navštívte:

https://historia-rusoviec.github.io/laura-henckel/

19/04/2026

Záhada Jána Migla z Prešporka.

Keď som nedávno hľadal informácie o Johannovi Nepomukovi Miglovi - švagrovi Laury Henckel Kászonyi našiel som jednu záhadu.

***
Johann Nepomuk sa zaľúbil do Hermíny, Laurinej sestry a z tohoto vzťahu sa v Pešti 19. septembra 1851 narodil ich prvý syn Aladár.
Potom akoby narýchlo odišli do Berlína, kde dieťa dali pokrstiť v tamojšom protestantskom kostole Neuekirche (Deutcher Dom).

Neskôr 8 júna 1858 Johann a Hermína mali svadobný obrad tiež v tomto istom kostole. A tu sa z ich svadobného záznamu dajú dozvedieť dôležité informácie zo života Johanna Migla:

Johann Nepomuk Migl sa narodil v Preßburgu (Bratislave) dňa 27. marca 1827. Jeho otec Franz Migl bol tesársky majster ktorý zomrel tiež v Bratislave a nedožil sa Johannovej svatby. Johannove zamestanie bolo v tom čase “Privatsecretair und Agent”.

Svadobný zápis ponúkol dosť informácií na vyhľadanie Johannovho krstného listu. A ten sa dá skutočne nájsť. Podľa tohto listu, ktorý je celý v latinčine, sa Johann narodil v Bratislave 27. marca 1827. Otec Franz Migl bol mešťan - stolár, ktorý býval v Bratislavskom podhradí (Franciscus, Migl, Civis in plaga Subarcensi, Arcularius). Johann (Joannes Nepomucenus) bol pokrstený vo farnosti kostola sv. Martina v Bratislave.
Vyzeralo to dobre sedel dátum narodenia, mesto, meno otca a aj jeho povolanie. Malo to však jeden veľký háčik.

Narazil som na niečo nezvyčajné. V Bratislave sa presne v tento istý deň - 27.3.1827 - narodil ešte jeden Johan Nepomuk Migl. A ten bol tiež pokrstený v kostole sv. Martina. Avšak z toho druhého Jána Nepomuka sa stal kňaz (Parochus D. Joannes Nepomucenus Migl) a zomrel v Börzsöny v roku 1878.

Tieto informácie o kňazovi Jánovi Miglovi uvádza renomovaný autor Ľudovít Némethy v knihe “Séria farností a farárov ostrihomskej arcidiecézy od najstarších čias do roku 1894”. A dátum narodenia kňaza Joanessa Migla (27.3.1827) potvrdzujú aj ročenky Schematizmov duchovenstva ostrihomskej arcidiecézy. Všetko dôveryhodné zdroje.

Štúdium jedného z dvoch Jánov Miglov v Bratislave potvrdzujú aj ročenky Prešporského Arci Gymnázia Rádu Svätého Benedikta v rokoch 1840 a 1842 (1. a 3. trieda) Tu Joannes patril medzi najlepších žiakov ročníka.

Ktorému Jánovi Nepomukovi Miglovi patrí krstný list z farnosti sv. Martina v Bratislave?
Patrí švagrovi Laury Henckel alebo kňazovi z Börzsöny?
Záhada?

08/04/2026

Grófka Laura Henckel Kászonyi, niekdajšia majiteľka rusovského panstva bola podľa viacerých zdrojov v mladosti veľmi krásna. Bola vraj herečka známa vo viedenských kruhoch. K herectvu ju pravdepodobne priviedol už jej otec ešte keď vyrastala v Budapešti (vtedy Budín a Pešť). V mladosti prišla do Viedne, kde si ju všimol ženatý gróf Hugo Henckel Donnersmarck a zaľúbil sa do nej.

Vie sa už, kde vo Viedni bývala a v ktorom kostole sa vydávala za grófa Henckela. No stále sa nevie, prečo prišla do Viedne a v ktorom divadle tu hrávala.

Deti grófa Huga Henckela vraj svoju nevlastnú mamu Lauru nemali príliš v láske a po Laurinej smrti údajne zničili všetky jej portréty, ktoré našli na svojich zdedených majetkoch. Ostatné predmety sa pravdepodobne dostali do rúk jej dedičov - sestry a synovcov. A tak sa pravdepodobne zachovali iba čiernobiele portréty v súkromných zbierkach, múzeách a novinách. Zatiaľ sú známe iba dva takéto portréty.
—
Krátke video zo zvukom zobrazuje mladú Lauru v predstavách umelej inteligencie, vychádzajúc z jej zachovalého portrétu z mladosti. Tento čiernobiely portrét najprv AI vyfarbila a potom oživila. Tu je výsledok:
(© Branislav Heriban)

19/03/2026

Gentleman v Rusovciach.

História Rusoviec ponúka veľmi zaujímavé príbehy – niekedy so smutným, inokedy so šťastným koncom. Miestny žrebčín pritiahol do obce ľudí nielen z Rakúsko-Uhorska, ale aj zo vzdialenejších častí Európy.

Veľká Británia(s Írskom) bola v tom čase dostihovou veľmocou a absolútnym hegemónom s množstvom najlepších plnokrvníkov, trénerov a džokejov. Táto prestíž priťahovala pozornosť celej Európy. Bohatí šľachtici a podnikatelia si odtiaľ dovážali najrýchlejšie kone a s radosťou najímali tých najlepších odborníkov, ktorým za ich služby ponúkali dobré platy.

Ani Rakúsko-Uhorsko nebolo výnimkou. Šľachta v službách svojich stajní zamestnávala mnohých Írov a Britov. Práve príbeh jedného Íra, ktorý sa dostal až do Rusoviec, je mimoriadne zaujímavý.
Z dobových novín a archívov sa dá ako skladačka poskladať jeho životná cesta.

William Baker Holroyd-Smyth sa narodil 4. júna 1885 v Egypte, v meste Rosetta neďaleko Alexandrie, kde jeho otec John Holroyd (neskôr Holroyd-Smyth) slúžil v radoch egyptskej polície. Matka Harriette pochádzala z rodiny Smythovcov z Ballynatray. Rodina Smyth (presnejšie Moore-Smyth) patrila k bohatej lokálnej pozemkovej šľachte v grófstve Waterford a jej pôvod siahal do Anglicka. Rod sa v Írsku usadil ešte v 16. storočí za vlády kráľovnej Alžbety I.

William Baker sa narodil do početnej rodiny ako tretí syn. Študoval na Reading School v Anglicku. Bol aktívnym športovcom a najmä vynikajúcim amatérskym jazdcom. Už v mladosti sa zúčastňoval na tradičných poľovačkách na líšky, ale aj na britských dostihoch typu „Point-to-Point“, kde často víťazil – niekedy aj so svojimi súrodencami pod hlavičkou stajne Ballynatray.

Okolo roku 1909 sa William presunul do Holandska, kde pôsobil ako tréner a jazdec pre stajňu barónky Marguerite Mary van Brienen(1871-1939), prezývanej Daisy. Považovali ho za veľmi úspešného trénera, ktorý dokázal pripraviť aj outsiderov tak aby víťazili. William v Holandsku pomáhal súťažiť aj svojmu bratovi Rowlandovi (ten ostal v Írsku).

Keď bol v Holandsku v roku 1911 prijatý mravnostný zákon, ktorý obmedzoval stávkovanie, miestne stajne sa začali hromadne sťahovať do Belgicka. William Baker sa tam presunul tiež a pokračoval v práci pre barónku Daisy.

V októbri 1913 ho najal barón Alfons Rothschild, ktorý mal v tom čase ťažisko svojich aktivít v Rusovciach, kde si prenajímal žrebčín (pôvodne patriaci Hugovi Henckelovi von Donnersmarck). William sa v Rusovciach stal správcom tohoto žrebčína a jeho brat Charles prevzal trénovanie koní v Belgicku.

V tom čase bol v Rusovciach od roku 1907 správcom Angličan, William Corfield. William Baker sa zaľúbil do jeho dcéry Cory Corfieldovej (1898 – 1978) a oženil sa s ňou. Mali spolu dve deti – syna a dcéru Daisy.

V 20. rokoch 20. storočia však barón Rothschild postupne presunul svoju stajňu z Rusoviec do maďarskej Dióspuszty a William Baker v rusovskom žrebčíne skončil.
Manželia sa rozhodli v Rusovciach zostať a prenajali si farmu. Pravdepodobne vplyvom svetovej hospodárskej krízy sa však dostali do finančných ťažkostí. Ich farma začiatkom 30. rokov skrachovala a zanechala dlhy. Rodina odišla do Anglicka a ich majetok v Rusovciach (dva domy) skončil v dražbe, aby sa uspokojili veritelia.

V Anglicku William so svojou ženou Corou pokračoval v trénovaní na závodisku Northolt v Londýne. Toto závodisko sa špecializovalo na dostihy tzv. „poníkov“ (menšie plnokrvné kone). Cora vystupovala ako majiteľka koní pod menom Mrs. William B. Holroyd-Smyth a William bol ich trénerom. Ich kone patrili k absolútnej špičke a William sa stal jedným z najúspešnejších trénerov na závodisku. V Northolte Wiiliam a Cora skončili v roku 1940, s príchodom 2. svetovej vojny, keď britská vláda závodisko zatvorila.

William potom ešte pôsobil na závodisku Hawthorn Hill v Berkshire. V roku 1951 bol však hospitalizovaný v nemocnici v Ross-on-Wye v grófstve Herefordshire, kde po ťažkej chorobe koncom roka zomrel. Jeho manželka Cora ho prežila o mnoho rokov a zomrela v roku 1978 v Berkshire.

Pre podrobnejšie informácie a zdroje navštívte: https://historia-rusoviec.github.io/william-holroyd-smyth/

02/02/2026

Jeden z dvoch známych portrétov Laury Henckel bol vytvorený v Kunstsalon Pietzner, Wien. (pozn. medzičasom sa našiel aj jej druhý portrét z mladosti)

Kráľovský fotograf: Pietzner niesol prestížny titul c. k. dvorný fotograf (K.u.K. Hofphotograph) a neskôr aj komorný fotograf. Medzi jeho najznámejšie diela patria oficiálne portréty cisára Františka Jozefa I. a cisárovnej Alžbety (Sisi).

Jeho ateliér nebol len obyčajným fotoateliérom. Pietzner kombinoval fotografiu s maľbou a vytváral portréty olejom na plátne, ktoré boli založené na fotografickej predlohe

V článku od FERENC FARKAS z 1974 sa spomína tiež akýsi Laurin portrét - olejomaľba. Možno je to ten istý a možno je na ňom Laura ešte mladá.

zdroj:
Magyar Hiradó
17.01.1974
---
Uhorskí lúpežní rytieri v Korutánsku

…
Keď sme nechali Wolfsberg za sebou, môj priateľ povedal:
„Čoskoro budeme doma. Som zvedavý, aký dojem na teba urobí Weissenau.“

Ku kaštieľu Weissenau vedie úzka vedľajšia cesta cez St. Marein. Miesto má príjemnú polohu; nie je okázalé, no všade ho obklopujú menšie vrchy a pahorky — takto si ho pripomína Johann Weikhard Valvasor vo svojom diele Topographia Carinthia (Norimberg, 1688).

Ľudská ruka a zemné stroje odvtedy tento idylický obraz do istej miery pozmenili — uvedomil som si to nasledujúce dopoludnie, keď sme si kaštieľ a majer prezreli za denného svetla. Samotný kaštieľ v dnešnej neogotickej podobe pochádza z poslednej stavebnej etapy 19. storočia. Kaštieľ získal roku 1856 gróf Hugo Henckel von Donnersmark, ktorý ho odkázal svojej druhej manželke, urodzenej Laure Kászonyi, ako vdovské sídlo. V rokoch 1905 až 1907 ho vlastnila jej sestra, urodzená Rozália Horváthová; od nej ho odkúpil späť gróf Arthur von Donnersmarck.

O Laure Kászonyi sa v rodinách Henckel von Donnersmarck a Thun-Hohenstein zachovalo množstvo zaujímavých anekdot. Bola to preslávená krásna žena. Jej zachovaná olejomaľba, potvrdzuje dobré meno uhorských žien. Rozumela peniazom i hospodáreniu. Svoju povesť nezanechala len prestavbou kaštieľa — spomeňme napríklad presklený prejazd pre koče, nazývaný „Hegyesmalom“. V pohorí Saualpen dala postaviť dodnes používaný poľovnícky zámoček „Hubertus“, podľa rodinnej tradície preto, aby z vrchu s dobrým výhľadom mohla kontrolovať svojho manžela, keď ho posielala k jeho matke na „napomenutie“ do hradu Wolfsberg. Takéto „napomenutie“ nebolo zriedkavé; neraz si ho vyslúžil už len pre „uhorskú ženu“. Život Laury Kászonyiovej bol ostatne skutočným románom — tomu sa raz budeme venovať v samostatnom článku…

Weissenau síce nijako výrazne nevyčnieva z korutánskej krajiny, no kaštieľ a hosťovský dom — s dvojitým erbom Kászonyi–Henckel — dávajú pozornému návštevníkovi tušiť, čo všetko stelesňovala „uhorská žena“, Laura Kászonyi, v Lavantskom údolí. Či to cítim tak aj ja — na to bol zvedavý súčasný majiteľ Weissenau, J. Thun-Hohenstein, ktorý počas našej hmlistej jesennej cesty oživoval uhorské súvislosti výskumov svojho strýka Huga Henckela von Donnersmarka.

FERENC FARKAS

Premeny a zaujímavosti

28/06/2026

22/06/2026

20/06/2026

18/06/2026

18/05/2026

19/04/2026

08/04/2026

19/03/2026

02/02/2026

Address

Website

Alerts

Shortcuts

Share

Category

Listing takedown request