15/05/2025
Rada si čítam psychologické knihy, asi sa tak transformovalo moje chcenie byť psychologičkou keď som mala násť.
Posledné dni čítam o úzkosti. O tom ako kradne prítomnosť, pretože núti hlavu premýšlať a obávať sa o budúcnosť alebo sa motať v myšlienkach o minulosti. A prítimnosť potom uniká. Nechávme sa okradnúť o vzácne momenty.
Veľa ma núti premýšlať o tom čo sa deje v mojej hlave. Ako ja spravujem momenty prítomnosti. Ako som zvyknutá sa náhliť.
Stále viac a viac vo mne rezonuje aký vzácny poklad je vedieť byť v prítomnosti.
Nebrať do rúk mobil len aby som vypĺňala čas.
Učím sa, že nemusím celý to do list stihnúť za deň. A že sú veci,ktoré počkajú a je to ok.
Že nie je nič vzácnejšie ako tu a teraz.
Ako osoba,ktorá v tejto chvili stojí pred vami.
Je to akoby sa rozbúrená hladina upokojovala.
Naučené búrky nestíhania pomaly utíchajú. Učim sa vedieť ich utíšiť. Čím viac sa všetko zrýchľuje,tým viac túžim po pomalosti. Vedieť byť v procese. Zostať vo veciach,ktoré sa dejú teraz. Prejsť cestu, ktorú potrebujem prejsť a nehľadať skratky..
