Lucca Brusnica photo

13/07/2026

Je to naozaj pravda!

Dovolenka s dieťaťom = staranie sa o dieťa len s pekným výhľadom (minimálne o to moje, lebo určite existujú aj výnimky, ktoré sa zvládnu celý deň hrabkať v piesočku a ja môžem len ticho závidieť)

Dovolenka s takmer trojročákom, to je pár krásnych momentov, za ktorými je kopa roboty a stratených nervov, lebo sú popretkávané hysákmi spôsobenými obrovskými krivdami ako napríklad to, že ti mama ochutná z tvojho jedla, aby si sa nepopálil. Tuším, že sme tí dovolenkári, ku ktorým si uterák položiť nechceš.

Problém je, že kým ja životne potrebujem párkrát do roka zmenu prostredia, moje dieťa ju očividne nezvláda najlepšie a vylieva na mňa všetky negatívne emócie. Ale nevadí, pre toto stvorenie budem rada aj odpadkovým košom, lebo keď povie "Súbim maminku najviac na svete", všetko je zas slnkom zaliate.

A pamätajte, cítiť dve protichodné emócie naraz je úplne v poriadku a v rodičovstve duplom 🤍 Lebo rovnako ako je pravda, že sme mali radšej ostať sedieť doma, tak som presvedčená, že to aj tak stálo za to a tvoríme dôležité spomienky.

23/03/2026

12/02/2026

Ďalšie krásne snehové foteníčko z kategórie vymyslela som si, zohnala si rodinku, do 23 sme si popri uspávaní detí písali, aké outfity by boli k dispozícii a na druhý deň ráno sme fotili 😊 Keď v Bratislave napadne sneh, netreba otáľať, treba konať, a tak aj bolo. Už v tú sobotu to nebolo na Kamzíku také čarovné ako vo štvrtok, no aj tak sa nám podarilo vyčarovať krásno. Tak ono to nakoniec s takýmito rodinkami ide celkom samo, všakže 🤍

Až pri upravovaní som si všimla, že má malý Miško vzadu na bunde nášivku: What a great day to have fun. Many things to see and a world to explore. A tak trochu ma to dojalo a zohrialo pri srdiečku. Lebo tak vidia presne svet deti a tak ho zabúdame vidieť my dospelí.

20/01/2026

Ach, ten blažený pocit, keď vízia konečne naberie reálnu podobu a ja ju môžem pustiť z hlavy, kde ležala odložená v šuplíčku nápadov, ktorý sa už od preplnenia nedal ani zavrieť ❄️

V ten deň som si so synom odskočilo z detského cvičenia na Draždiak. Stromy v meste boli biele, tak som šípila, že to tam bude určite krásne. Začala som daydreamovať, aké by to bolo nafotiť tam nejaký šumný pár alebo dievčinu. V hlave už som to mala nafotené, no v takejto forme to len ťažko ukážem svetu. Riadne som sa teda vyfrustrovala, že stále len fantazírujem o tom, čo by som mohla dokázať, no ako sa poznám, nič z toho nebude. A niekedy asi potrebujeme práve tento impulz/kopanec do lenivej blanice. Ako keď sa stihneš na skúšku naučiť cez noc, lebo proste musíš. Alebo v sebe držíš hnev a potom vybuchneš pre úplnú banalitu. A tak som hodila na instagram storku, či by ešte v ten deň niekto do toho so mnou nešiel. Snežné zašumené fotenie večer pri svetle lámp znela moja predstava 🤍

Už som bola doma, no tieto negatívne pocity nenaplnenia pretrvávali. Ale počkať, niekto píše. „Hneď by sme do toho išli, no manžel príde z roboty až o 2 hodiny.“ Vravela som si, chudák, ten asi nebude nadšený, keď mu žena vo dverách povie: „Ani sa nevyzliekaj, ideme sa fotiť do mrazu.“ 😄 Keď ale ženy niečo chcú, vedia si to zariadiť. so mnou nasadla na moju vlnu motivácie a už sa riešilo. Dohodli sme miesto, čas, outfity a ja som sa naozaj o pol 8 večer obliekla do 5 vrstiev a sadla do taxíku smer Kamzík. Ak je sneh dole v meste, na Kolibe bude určite. Potešila som ešte aj bolťáka z Uzbekistanu, ktorý vystúpil a fotil si tú nádheru, lebo veď tým smerom v noci asi veľa ľudí nechodí. Bolo to čarovné a tešila som sa už len z možnosti to tam zažiť večer. Ďakujem Sofi a Krisovi za expresnú spontánnosť a ochotu vymrznúť so mnou 🤍

Je to pre mňa neskutočný nával dopamínu, keď sa mi splnia fotenia. Možno si vravíte, že to moc prežívam, ale ono to tak prisámvačku je 😄 Viete, fotograf je jedno povolanie, no robia ho ľudia s rôznymi charaktermi. Pre niekoho sú takéto realizácie nápadov každodenná rutina, pre mňa prekonávanie samej seba a svojich pochybností. Snaď v tom budem pokračovať.