08/10/2022
"Malé mauzóleum z bieleho mramoru stálo na brehu jazera. Nad ním sa dvíhal nízky pahorok, husto porastený orechmi. Vôňa suchých listov, čo mi šuchotali pod nohami, pripomínala mi temný podvečer Všechsvätých, prvého novembra, keď sme s lampami a vencami ticho kráčali s našimi rodičmi k rodinnej hrobke. Svetlo lampášov vrhalo okrúhle svetlé škvrny na chodník, hrubo pokrytý jesenným lístím. Milovala som tento obrad, každoročne som naň čakala ako na mimoriadny zážitok. Ale teraz, keď otec už nekráčal na čele sprievodu, ale ležal v rakve pod vencami a kvetmi, bol pre mňa utrpením.“ Katarína Karolyiová, známa tiež ako Červená Katka, takto spomínala na 15. máj 1905, keď do trebišovského mauzólea uložili telesné pozostatky jej otca, grófa Teodora Andrássyho. Bol to posledný šľachtický pohreb v Trebišove.
V mauzóleu odpočíva aj veľká postava uhorských dejín - gróf Július Andrássy. Významne sa podieľal na tzv. rakúsko-uhorskom vyrovnaní, ktorým sa dovtedy jednotné Rakúske cisárstvo pretransformovalo na dualistický štát Rakúsko - Uhorsko. Zároveň bol prvým uhorským premiérom v tomto novom štáte. Pokloniť sa jeho pamiatke mala údajne v roku 1895 aj cisárovná Alžbeta, známa ako Sissi, počas svojho pobytu v Bardejovských kúpeľoch.
O ich vzťahu sa viedli rôzne dohady. Keď Július zomrel, Alžbeta sa vyjadrila, že stratila „posledného a jediného radcu a priateľa“. Znalci dobových pomerov sa zhodujú v tom, že ich vzťah sa vždy pohyboval v rovine platonickej náklonnosti. Nasvedčujú tomu aj ďalšie Alžbetine slová: „Bolo to verné priateľstvo neotrávené láskou."
