04/05/2026
Sv. Florián sa narodil v roku 250 v rímskej provincii Noricum za čias prenasledovania kresťanov počas vlády cisára Diokleciána.
Florián bol plukovníkom v legionárskom vojsku rímskeho cisára v Cetii (dnešný Zeiselmauer-Wolfpassing v Rakúsku). V roku 304 sa postavil na obranu 40 kresťanských legionárov, ktorí boli zatknutí a uväznení v Lorchu. Za pokus o ich vyslobodenie bol Florián zatknutý a odsúdený miestodržiteľom Aquiliánom na smrť. Poprava sa konala 4. mája 304 na brehu rieky Enža (v tej dobe nazývanej Aniza). Na krk mu bol priviazaný mlynský kameň a následne utopený v rieke. Nie je presne známe, v akom veku bol popravený, ale pravdepodobne mal 54 rokov.
Legenda hovorí, že voda vyplavila Floriánovo mŕtve telo na skalu. Následne miestna vdova Valéria mala nájsť telo, ktoré chránil pred zhanobením veľký orol. Toto zviera sa objavilo aj na niektorých neskorších zobrazeniach tohoto svätca.
Na mieste hrobu sv. Floriána pri Linzi bola postavená kaplnka a neskôr kostol s kláštorom, ktorý obývali benediktíni a po nich augustiniáni. Floriánove ostatky sa našli v 13. storočí. V roku 1942 boli objavené aj ostatky 40 mučeníkov, za ktorých svätec položil život. Časť jeho relikvií je od roku 1183 v Krakove, ktoré daroval mestu pápež Lucius III. Pre ne dal postaviť knieža Kazimír II. (Spravodlivý) baziliku zasvätenú sv. Floriánovi. Z tohto dôvodu je v Poľsku uctievaný ako národný patrón. Ostatky svätca sa nachádzajú aj v relikviári Svätovítskeho chrámu v Prahe.
Floriánovi sa pripisuje aj záchrana nemeckého Norimbergu pred požiarom v ôsmom storočí. Podľa legendy taktiež ochránil istého uhliara, ktorý spadol do ohňa a na príhovor svätca bol zachránený. Kult tohto patróna hasičov bol neskôr rozšírený po celej strednej Európe. Postavilo sa veľké množstvo jeho sôch na ochranu pred požiarmi. Vyobrazenia Floriána sa vyskytujú tiež aj na priečeliach domov, v erboch, na pečatiach, rázcestiach a hlavne na hasičských zbrojniciach. Býva zobrazený ako rímsky dôstojník alebo vojak s prilbou na hlave. V ľavej ruke drží zástavu, v pravej nádobu na vodu, ktorou zalieva horiace obydlie.
Okrem patronátu hasičov je považovaný aj za patróna kominárov, pekárov, hrnčiarov, hutníkov, debnárov či vinohradníkov. Je považovaný aj za ochrancu pred potopami, neúrodou, búrkou či suchom.
Hasičský a záchranný zbor