04/07/2026
Cyril a Metod
Solúnski bratia patria medzi najväčších misionárov kresťanstva v dejinách Európy. Uctievame si ich ako tých, ktorí stáli pri kultúrnom a náboženskom zrode nášho národa, keď priniesli vieru, zostavili slovanské písmo a preložili do staroslovienčiny liturgické a biblické texty. Cyrilometodský duchovný odkaz je silný aj v súčasnosti. Začiatkom 9. storočia vznikla na dnešnom území západného Slovenska a juhovýchodnej Moravy staroslovanská dŕžava, ktorú pomenovali podľa ústrednej rieky Moravy. Keď k nej boli neskôr pripojené aj ďalšie územia, dostala meno Veľká Morava alebo Veľkomoravská ríša. Na území tvoriacom jadro tejto ríše, teda v povodí riek Moravy a Nitry, sa začalo šíriť kresťanstvo už okolo roku 800. Prvými misionármi boli mnísi z Írska a Škótska a tiež nemeckí kňazi. Činnosť zahraničných misionárov však u domáceho obyvateľstva nezaznamenala výrazný úspech, pretože ľudia nerozumeli cudziemu jazyku. Ešte väčšou prekážkou boli nepriaznivé vzťahy medzi Nemeckou ríšou a Moravským kniežatstvom, ktoré často vyústili do sporov a vojen. Politická predvídavosť priviedla vtedajšie veľkomoravské knieža Rastislava na myšlienku získať misionárov, ktorí by neboli z Nemeckej ríše a hovorili by ľudu zrozumiteľným jazykom. Svoju požiadavku adresoval okolo roku 861 najskôr pápežovi v Ríme. Keďže odtiaľ mu nemohli vyhovieť, obrátil sa v roku 862 s prosbou o pomoc na byzantského cisára Michala III. Ten určil pre veľkomoravskú misiu dvoch bratov: Konštantína, ktorý neskôr prijal meno Cyril, a Metoda, ktorí prišli na Veľkú Moravu v roku 863. Konštantín a Metod pochádzali z byzantského mesta Solún (dnes Thessaloniké v Grécku). Narodili sa v zámožnej rodine štátneho úradníka. Najstarším zo siedmych detí bol Metod (narodil sa asi v roku 815 a pôvodne sa volal Michal, Metod bolo jeho mníšske meno), najmladším bol Konštantín narodil sa v roku 826. Metod získal v Solúne právnické vzdelanie a stal sa správcom župy medzi Slovanmi v Macedónsku, neskôr vstúpil do kláštora. Konštantín (nazývaný aj „Filozof“) bol významným filológom (jazykovedcom) a profesorom na carihradskej univerzite. Skôr ako sa vypravili obaja bratia do Veľkomoravskej ríše, zostavil Konštantín prvé slovanské písmo – hlaholiku. Týmto položil základný kameň slovanskej kultúry a literatúry. Hlaholika vznikla zo slova glagol – hlahol (slovo). Pozostávala z 38 grafických znakov. Tvary písmen hlaholiky boli vytvorené z 3 kresťanských symbolov – kríža, rovnostranného trojuholníka a kruhu. Najstaršou pamiatkou napísanou týmto písmom sú Kyjevské listy. Misia na Veľkú Moravu sa začala v roku 863 a po vyše 4 rokoch bratia položili základy veľkomoravskej cirkvi, nového jazyka a vychovali skupinu žiakov. Franskí kňazi však obžalovali vierozvestov na pápežskom dvore a tí museli v Ríme obraňovať svoje učenie pred pápežom Hadriánom II. Cesta do Ríma bola úspechom, pretože bratia obhájili svoje učenie. Žiaľ, Konštantín už z Ríma neodišiel, pretože ochorel a vstúpil do kláštora, kde prijal rehoľné meno Kyrillos (Cyril). Zomrel 14. februára 869 a pochovali ho v Chráme sv. Klimenta v Ríme. Metod na žiadosť pápeža odišiel späť na Veľkú Moravu a tiež do Zadunajska do Blatnohradu ku kniežaťu Koceľovi (synovi Pribinu), aby vybudoval samostatnú cirkevnú organizáciu. Metod sa stal arcibiskupom. Za vlády Svätopluka, ktorý uznal zvrchovanosť Franskej ríše, sa situácia zmenila. Franskí kňazi Metoda prenasledovali, bránili mu učiť v slovienskom jazyku a väznili ho. Aby uchránil svoju cirkev, vybral si za nástupcu domáceho veľmoža Gorazda. Metod zomrel 6. apríla 885. 31. decembra 1980 vyhlásil pápež Ján Pavol II. solúnskych bratov sv. Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy apoštolským listom Egregiae virtutis. Týmto rozhodnutím ich pridal k dovtedajšiemu patrónovi Európy, svätému Benediktovi z Nursie.
foto: Cyrilometodský kríž nad Bardejovom
