Mariana Valova Photography

Home
Slovakia
Banská Bystrica
Mariana Valova Photography

Ahojte, som rodinná a svadobná fotografka Majka, fotím najmä v BB a LV, rada nafotím aj vás. :) Spontánne fotky sú moje obľúbené. No a čo?
(1)

S radosťou a láskou hľadám a fotím zaujímavé kompozície, snažím sa vytvárať portréty, ktoré vás tešia a občas si len tak pre vlastné potešenie cvaknem oranžový západ slnka. Niekedy fotím iba tak predmety, ktoré mám doma, inokedy idem na túru do prírody alebo sa prejdem mestom. �Foťák mám vždy po ruke, lebo nikdy neviem, kedy nastane výnimočný okamih, ktorý by som chcela mať zachytený na obrázku. R

ovnako rada však mám aj plánovanie fotení s vami. � Na každé naše stretnutie sa snažím prísť co najviac pripravená, mať po ruke všetko, čo treba, dohodnúť sa vopred, čo všetko chceme nafotiť, vymyslieť zaujímavé kompozície. Mám rada uvoľnenú atmosféru, keď viem, že mám čas na všetko čo chcem s vami stihnúť. Záleží mi na tom, aby ste sa počas fotenia so mnou cítili dobre a najmä, aby ste boli z vašich fotiek nadšení. � Nie každý je rodený fotomodel s naučenými pózami. Nebojte sa fotenia, veď je to nádherné! Ak neviete, čo so sebou pred objektívom, je to v poriadku, ja vás navediem. � Napíšte mi kedykoľvek a dohodnite si so mnou svoj termínik fotenia. Som tu pre vás a vďaka vám. �

04/06/2026

Niekedy si myslíme, že hľadáme nové miesta. Nové mestá, nové cesty, nové zážitky.

Až neskôr pochopíme, že sme celý čas hľadali sami seba.

Keď človek odíde od všetkého, čo pozná, od ulíc, ktoré vie naspamäť, od rutín, ktoré ho sprevádzali celé roky, zrazu sa otvorí priestor pre niečo nové. Nielen okolo neho, ale aj v ňom.

Svet zostáva rovnaký, no my ho začneme vidieť inými očami.

Objavujeme, koľko odvahy v sebe máme. Koľko vecí zvládneme sami. Koľko príbehov ešte čaká na to, aby sme ich prežili.

A možno práve preto sú niektoré odchody také dôležité.

Nie preto, aby sme utiekli od svojho života.

Ale preto, aby sme sa k sebe konečne priblížili ❤️

11/05/2026

Sú obdobia, keď má človek pocit, že sa mu život rozpadá pod rukami.
Plány nevychádzajú, ľudia odchádzajú a my nevieme, čo príde ďalej. Práve v tých chvíľach sa cítime najviac stratení.

Posledné obdobie sa tak cítim aj ja.
Akoby som stála niekde medzi tým, čo bolo, a tým, čo ešte len má prísť. A úprimne? Je to desivé. Pretože keď nevidíme smer, máme pocit, že zlyhávame. Že zaostávame. Že by sme už mali mať všetko vyriešené.

Ale možno byť stratený neznamená, že sme mimo cesty.
Možno je to len časť tej cesty.

Tento post je pripomienka pre každého, kto sa práve cíti stratený, unavený alebo zaseknutý. Nie si v tom sám. A nemusíš mať dnes všetky odpovede, aby si sa raz dostal tam, kam máš. 🤍

04/05/2026

Nechce sa mi písať. Dnes sa na to necítim. Iba sa chcem podeliť o tento západ slnka z Nerja.

26/04/2026

Dlho som si myslela, že stačí ukazovať krásu. Svetlo dopadajúce na steny cudzích miest. Ticho mora. Okamihy, ktoré vyzerajú, že v nich nič nechýba.

Ale niektoré veci sa nedajú odfotiť. Únava, ktorá sa nehromadí v tele, ale niekde hlbšie. Ticho, ktoré nie je pokojné, ale prázdne. Pocit, že aj keď ideš ďalej, v skutočnosti sa nikam neposúvaš.

Začala som si viac všímať to, čo zostáva medzi riadkami. To, čo sa nedá pomenovať tak ľahko. To, čo nemá tvar, ale aj tak to cítiš… a už to nechceš cítiť.

Možno práve tam sú odpovede, ktoré väčšinou hľadáme inde. A možno práve tam sa dá na chvíľu zastaviť. Nebyť už väzňom vlastnej mysle.

Odhadzujem od seba všetko, čo mi už neslúži v dobrom a posúvam sa novým smerom. Foťák neodkladám, ale budem fotiť už iba to, čo mi naozaj dáva zmysel. Nie pre peniaze, ani pre lajky. Pre seba.

Volím si seba a snažím sa dať svojej ceste nový smer, svojmu životu nový dych a svojej mysli priestor, ktorý teraz potrebuje.

18/03/2026

What is it you’re really afraid of?

The ending will come either way — whether you hide or take a step forward.
People’s opinions fade faster than you think.
And even if you were to lose everything, you’ve already proven you can start again. There’s more strength in you than you realize.

Maybe the scariest thing isn’t taking the risk.
Maybe it’s standing still.

Living days that all begin to look the same,
running from your own desires,
choosing a life that feels safe… but not truly yours.

Maybe fear isn’t meant to stop you.
Maybe it’s just a quiet signal
that something worth it is waiting on the other side.

01/03/2026

We keep running.

After goals, after certainty, after the idea that once we arrive “there,” everything will finally make sense.

Meanwhile, the sky above us changes every minute. Clouds spill into one another, darken, brighten, disappear. And none of them try to be anywhere other than where they are.

And I find myself wondering — what’s the point of constantly chasing, when even the most dramatic clouds eventually dissolve?

Maybe life isn’t about reaching the horizon. Maybe it’s about lifting your head, pausing for a moment, and realizing you are already exactly where you’re meant to be.

28/02/2026

✨NEW BEGINNINGS✨

There’s something special about the moments just before sunrise, when everything is still wrapped in silence. The sky glows in shades of orange, and the sea breathes slowly, as if it too is preparing for a new day.

I love these in-between spaces. That quiet pause between what was and what is about to begin. New beginnings rarely arrive loudly. They don’t announce themselves with certainty. They come softly — like the first light touching the horizon.

Maybe we don’t need dramatic changes or grand decisions. Sometimes it’s enough to simply be willing to begin again. Differently. More gently. More intentionally.

Every day offers us the chance for a new beginning. And even if we can’t see the full sun yet, it’s enough to trust that it will rise.

24/02/2026

✨CONNECTIONS✨

When I look at a city from above, everything seems connected. Buildings stand close to one another, streets intersect, lights blend into one living whole. From a distance, it all feels effortless — as if everything naturally fits together.

But I know that inside each of those buildings, there’s a different story. A different person. A different world. And real connection doesn’t just happen because we exist close to one another.

Finding true friends isn’t easy. The kind you don’t have to pretend with. The kind who stay not only for the fun moments, but also for the quiet ones. And once we find them, it’s easy to take them for granted. They’re there. We know them. It feels secure.

But friendships don’t grow on their own. They need time, attention, intention. They need the “How are you, REALLY?” — and the patience to listen to the answer.

Just like a city relies on strong foundations and connected streets, we rely on relationships we choose to nurture. Not only romantic ones. The friendships too.

Because good friends are not a given. They’re a gift. And gifts deserve to be cared for.

21/02/2026

✨CONSISTENCY✨

The streets of Alicante opened up in front of me one by one. Balconies above, narrow passages, buildings standing side by side — a quiet reminder that nothing here was built in a single day.

And it made me think of something important. We don’t have to do everything at once. We don’t need one giant leap to move forward. Small, consistent steps are enough. The kind no one really notices at first — but over time, they build something strong.

I never saw myself as a particularly consistent person. But I’ve learned that when something truly excites me, I can show up for it every single day. A year and a half ago, I started learning Spanish. Today, I can have conversations with native speakers. Not perfectly. Not fluently. But enough to express what I need to say.

Not because I’m especially talented — but because I didn’t stop. A little bit, every day.

Maybe it’s simpler than we think. Consistency isn’t about perfection. It’s about returning. Again and again. And one day you look back and realize you’ve come much further than you ever expected.

12/02/2026

A storm caught me at the castle in Alicante. No umbrella, wind in my hair, rain slowly soaking through my clothes. I could have hidden somewhere. Instead, I stayed. I knew it would turn into beautiful photographs.

Sometimes the uncomfortable moments carry the most depth. Standing in the middle of the rain and choosing not to run. Capturing a difficult moment means allowing yourself to fully experience it. And later, it becomes proof of the strength you had — even if you doubted it at the time.

Through my photographs, I don’t just remember places. I remember the wind, the chill, the scent of wet stone. I remember how I felt. And that’s what truly matters — not the image itself, but the emotion it holds.

When the rain finally stopped, I walked down to the beach. I wandered along the wet sand, which clung to my feet and followed me everywhere afterward. I didn’t mind. I was quiet. And in that quiet, my soul slowly settled.

Sometimes the best remedy is simply to stay still. Not to run from the storm — or from your own thoughts.

I still have too many thoughts. But in my photographs, they feel perfectly arranged.

Address

Banská Bystrica
97401

Website

https://www.marianavalova.sk/

Alerts

Be the first to know and let us send you an email when Mariana Valova Photography posts news and promotions. Your email address will not be used for any other purpose, and you can unsubscribe at any time.

Contact The Business

Send a message to Mariana Valova Photography:

Name:

Email:

Message:

Shortcuts

Want your business to be the top-listed Photography Service in Banská Bystrica?