Mariana Valova Photography

29/08/2026

✨Viete, Majka ľúbi čarovať.✨

Táto fotka vznikla cez double exposure, to je taký “foto medžik” , takže to nie je AI a dokonca ani starý dobrý Photoshop.

Mám rada, keď fotografia nie je len o tom, čo reálne vidím pred sebou, ale keď sa do nej dostane aj niečo z toho, ako ten svet vnímam ja. Moja ruka s kvetmi mi v mysli evokuje trochu akýsi dotyk toho môjho vnútorného sveta s vonkajším. Lebo mám pocit, že to, čo máme v sebe, je oveľa farebnejšie, zvláštnejšie a bohatšie než to, čo ukazujeme navonok.

Každý žijeme vo vlastnom svete, ktorý je iba náš a nikdy ho celý neukážeme iným. Nedá sa to. Môžeme zdieľať momenty, spomienky, či pocity, ale naše vnútorné svety ostávajú zamknuté pred druhými. Ja nikdy nebudem vidieť svet tak, ako ho vidíš ty, a ty ho nikdy neuvidíš tak, ako ja. A je to v poriadku.

A asi aj preto ma baví fotiť takto trochu mimo reality a zobrazovať to moje vnímanie. 🤍

28/08/2026

✨Ako čítam túto fotku✨

Áno kamoškovia, fotografiu môžeme čítať. 😎

Poďme sa pozrieť na túto fotku z Granady. Mám na nej rada hlavne to, ako sa ten obraz vrství. Domy z oboch strán vytvárajú prirodzený rám a naše oči to ťahá pri pozorovaní dolu ulicou, až k ľuďom, ktorí sú v tom priestore vlastne celkom malí.

Bez nich by to bola len pekná fotografia architektúry. S nimi tam zrazu vzniká mierka, pohyb a taký obyčajný mestský život.

A toto ma na mestách dosť baví, že architektúra tam stojí roky a my ňou len na chvíľu prejdeme.

27/08/2026

26/08/2026

Čím viac miest vidím, tým viac sa mi v spomienkach prekrývajú. Niekedy si pamätám len pocit, ktorý sa mi s tým miestom spája… alebo nejaký krátky fragment spomienky, ktorá sa mi zrazu vynorí.

Na druhej strane však neviem a ani nechcem zastaviť a prestať vídať nové miesta. To objavovanie ma neuveriteľne fascinuje. S foťákom v ruke cestujem už veľa rokov a toto je prvá časť mojich fotopotuliek (či ako to nazvať).

Btw, posledné miesto som zámerne nepomenovala. Skús v komentoch uhádnuť, aké mesto to je. 👀

20/08/2026

Ja neviem co mam stale s tymi mestamíí ale strasne sa mi paci fotit taketo veci ☺️

17/08/2026

Viete kamoši, ja mám takú… nenazvala by som to uplne že porucha… skôr možno obsesia… že keď vidím niečo pekné, musím si to odfotiť. Aj za cenu toho, že sa začnem v lietadle zbesilo hrabať v taške, vsetci na mňa hľadia ako na debila, ze ci nutne potrebujem lieky, ci som stratila pas alebo ký ďas sa deje… ake kdežeeeé majka iba vytiahne foťák …a ľudia na mňa pozerajú ako na debila. 😂

Ja som vlastne ani nesedela pri okne, ale povedala som si ze o tento záber proste nepridem. Tak som smelo namierila objektiv na okienko a pani vedla mna sa len tak krčila, aby nedajboźe neskoncila v zábere. Vravim, ze toto je dlhy objektiv, nevidno Vás na fotke. Potom som jej ukazala zaber a teda vyzerala ze sa jej DOSŤ veľmi páči. 😏👌

Milujem sedkať pri okne a čumieť von.

Kto este kuká z okna celý let?

Lebo ja nechapem tych co si zaťahuju roletky. Je podo mnou krasny svet a proste mi to nedá nevidite ho. 🤍

22/07/2026

Žijeme v dobe, keď väčšina našich spomienok ostáva zatvorená v telefóne.

Prejdeme ich prstom, usmejeme sa… a o pár sekúnd pokračujeme ďalej.

🤩 Možno práve preto mám tak rada pohľadnice.
Sú skutočné. Môžem ich chytiť do ruky, otočiť, prečítať si rukou napísaný odkaz, pozrieť sa na známku a po rokoch sa k nim znovu vrátiť.

Nie je to len obrázok.

Je to kúsok času, ktorý mi niekto poslal.

A vždy, keď si v schránke nájdem pohľadnicu namiesto ďalšieho e-mailu alebo letáku, pripomenie mi, že niektoré veci majú oveľa väčšiu hodnotu práve preto, že ich môžeme držať v rukách. 💌

Posielaš ešte niekomu pohľadnice?