04/08/2026
MORS ET STELLA VESPERTINA
More ma volá domov, počujem jeho žalospev… čierne koraly, perleťový trón, koruna zo sĺz čaká, už nikdy si ju nevezmem…
Rybky šepkajú vo vlnách, zachráň sa, vráť sa, Elizabetha…
Usmievam sa a šepkám,
ako by som ho mohla opustiť?
Stojím na hranici medzi svetmi,
nepatrím ani do jedného z nich…
dávno som stratila domov.
Ticho prosím tvojho Boha,
daj mi ešte krátku chvíľu, nech nie je sám. Prikývne, no cena bude vysoká.
Ráno, keď rozžiariš oblohu,
stratím sa v tvojom svetle…
Ulož ma tam, kde ma opäť nájdeš,
tam, kde som preliala krv pre lásku Padlého anjela. Budem na teba hľadieť každú noc,
a ty zavrieš oči, aby si ma uvidel.
Skryjem sa pod oblaky, ešte nenastal náš čas. Kým budeš blúdiť storočiami po mojich stopách, budem ti značiť cestu,
vôňou soli, vetra, citrónov a ruží,
otvor oči, Samael, čakám ťa…
ako morská pena vo vlnách,
vstúp, možno som tam,
do mora hodím priehrštie strieborných hviezd, aby si vedel, že som nikdy nezabudla.
The sea calls me home, I hear its lament…
black corals, a pearl throne, a crown of tears awaits, I will never take it again…
The little fish whisper in the waves,
save yourself, return, Elizabetha…
I smile and whisper, how could I ever leave him?
I stand on the border between worlds,
I belong to neither of them…
I lost my home long ago.
Silently I beg your God, grant me just a short while longer, so he is not alone.
He nods, but the price will be high.
In the morning, when you light up the sky,
I will vanish in your light…
Lay me where you will find me again,
there, where I spilled blood for the love of the Fallen Angel.
I will watch over you every night,
and you will close your eyes to see me.
I will hide beneath the clouds,
our time has not yet come.
While you wander through centuries along my footsteps,
I will mark the way for you,
with the scent of salt, wind, lemons, and roses, open your eyes, Samael, I am waiting…
like sea foam in the waves, step in,
perhaps I am there,
into the sea I will throw a handful of silver stars, so you will know I have never forgotten.
More me zove kući, čujem njegovu žalosnu pjesmu…
crni koralji, biserno prijestolje, kruna od suza čeka, nikad je više neću uzeti…
Ribe šapću u valovima, spasi se, vrati se, Elizabetha…
Smiješim se i šapćem, kako bih ga mogla napustiti?
Stojim na granici između svjetova,
ne pripadam nijednom od njih…
davno sam izgubila dom.
Ticho molim tvog Boga, daj mi još samo kratak trenutak, neka nije sam.
Klimne glavom, no cijena će biti visoka. Ujutro, kada obasjaš nebo, nestat ću u tvom svjetlu…
Položi me tamo gdje ćeš me ponovno pronaći,
tamo gdje sam prolila krv za ljubav Padlog Anđela.
Gledat ću te svake noći,
a ti ćeš zatvoriti oči da me vidiš.
Sakrit ću se pod oblake,
još nije došlo naše vrijeme.
Dok budeš lutao stoljećima mojim stopama, označavat ću ti put mirisom soli, vjetra, limuna i ruža,
otvori oči, Samael, čekam te…
poput morske pjene u valovima,
zakorači, možda sam tamo,
u more ću baciti pregršt srebrnih zvijezda,
da znaš kako nikada nisam zaboravila.
Makarska
© Petra H Regina