04/06/2026
MEMORIA TEMPORIS
The day is ending, the horizon is melting in gold,
and our night on a bed of roses begins.
I will leave you again in the morning, Aedrienna,
yet today I bow my weary head before you;
take me into your arms.
She, too, will run along the path in the grass,
she will wait for him on the shore of miracles,
knowing that even though he watches over her from afar,
she will never see his face in this time again.
A quiet echo whispered…
… she will wait for him like a lighthouse for ships
that will never return…
Amelia
Dan se bliži kraju, obzor se topi u zlatu
i naša noć na postelji od ruža započinje.
Ujutro ću te opet napustiti, Aedrienna,
ali danas pred tobom spuštam umornu glavu,
uzmi me u svoj zagrljaj.
Stazom u travi dotrčat će i ona,
čekat će ga na obali čudesa, iako zna da,
premda je izdaleka promatra,
više nikada neće vidjeti njegovo lice u ovom vremenu.
Tihi odjek je šapnuo…
… čekat će ga poput svjetionika za brodove
koji se nikada više neće vratiti…
Amelia
Deň sa končí, obzor sa topí v zlate
a naša noc na lôžku z ruží sa začína.
Ráno ťa opäť opustím, Aedrienna,
však dnes skláňam pred tebou unavenú hlavu,
vezmi ma do svojho náručia.
Cestičkou v tráve pribehne i ona,
bude ho čakať na Pobreží zázrakov,
hoc vie, že i keď na ňu z diaľky dohliada,
už nikdy neuvidí jeho tvár v tomto čase.
Tichá ozvena zašepkala…
… bude ho čakať ako maják čaká lode,
ktoré sa už nikdy nevrátia…
Amelia
Makarska
© Petra H Regina