17/08/2026
Náš ďalší úžasný neplánovaný víkend. ❤️
V piatok večer o ôsmej som začala baliť. Úplne ležérne, neplánovane, ani som nevedela, či sa mi chce niekam ísť, alebo by som víkend najradšej preležala na gauči. Tak rozhodnutie, že 6 – 7. 😜 Poznáte to večer ste bez energie nič sa vám nechce ale cítila som v kostiach a už sa aj trochu poznám že ráno nabitá dopaminom, plná energie budem mať iný názor.
Chceli sme ísť stanovať, ale na víkend hlásili horúčavy a my sme chceli vyraziť až v sobotu, takže bola veľmi malá šanca nájsť miesto v kempe bez bookingu, už piatky sú mega preplnené kempy. No ale tak reku, to je jedno. Keď miesto nebude, okupeme sa a večer pôjdeme domov.
Každopádne sme napchali našu dodávku a o piatej ráno vyrazili smer náš obľúbený Kurinec. Reku, my už len tak šetrne keďže je už skoro koniec prázdnin a my máme leto celkom akčné a tam je celkom lacno. 😂
Na naše prekvapenie keď sme dorazili, miesta na stanovanie bolo celkom dosť. Tak sme si pomaličky postavili náš jednodňový domov a užili si super víkendík. Aj akčne, aj lenivo.
A jasnééééé – bez technológiiii... Teda z časti. 😂 Nerada hrám kino, ako moje deti niiiiikdy nie sú na telefónoch. Sú! Veď aj ja potrebujem z času na čas povedať súvislú vetu a chvíľu si posedieť bez toho, aby som v kuse musela vymýšľať nejakú aktivitu.
Tak áno, vtedy siahneme po telefóne aj na stanovačke a ja veselo zapínam hotspot. 😜 Tie naše mrňatá však na mobil treba doslova hnať, im sa naň vôbec nechce ísť.
Och, ale som ja zlá matka... No a čo, hoďte si kameňom. 😂
Každopádne, na tejto stanovačke som sa v bazénoch vybesnila ako nikdy. Normálne som bola ako malé decko. Dokonca som si niekoľkokrát zišla tobogan! A to ja šmykľavky z duše nenávidím, lebo som si už raz na jednej rozdrela svoje obľúbené plavky na zadku. 😂 Navyše mi strašne vadia tie prechody na šmykľavke, ale šak čo pre dzeci nespravím. 😜 Aspoň som vymazala svoj titul: " mama je nudná"
Po super víkendíku sme sa vracali domov. Cesta trvala tri hodinky a ja som zo sedadla spolujazdca manželovi referovala udalosti posledných dní.
Až ma pri srdci bolelo, koľko nešťastia sa udeje, zatiaľ čo sa niekto úžasne zabáva a užíva si krásne chvíle.
Požiar v Chorvátsku, požiar v Tatrách, tragická nehoda autobusu cestou z Medžugoria, žena vypadla v HE z okna, dve smrteľné nehody na cestách – a to je len to, o čom som sa dočítala.v piatok som cestovala so synom do Prešova a za Hlinnym sme ostali stáť v kolone po 10 minútach som sa rozhodla otočiť a ísť cez Košice trošku ma to aj štvalo lebo bola to poriadna obchádzka len vravím si lepšie ako byť účastníčka tej nehody. Po pár hodinách sa dozvedáme, že nehoda bola tragická a vyhasol život 21 ročnému chalanovi (nie jeho vinou), nedokážem a nechcem ani zažiť nikdy ten pocit keď blízkym toto oznámia, radšej budem obchádzať aj cez Bratislavu ako toto zažiť.
Jeeeeeminenky... Nechápem, že sa na našom malom Slovensku a okolo nás dokáže za pár hodín udiať toľko nešťastia.
A o to viac si vravím, že ten život treba podľa možnosti žiť naplno. Užívať si tie obyčajné chvíle, neplánované víkendy, smiech detí, stanovačky, vodu, slnko, bláznenie sa aj úplne obyčajné ničnerobenie.
Pretože nikdy nevieme, kedy sa nám tá naša kniha života zatvorí. ❤️
