30/09/2026
Rodičia, z cyklu Vnútorné krajiny
Stále si pamätám ten deň v záhrade starých rodičov, vôňu kvetov, štebot vtákov a ten poobedňajší pokoj. Stále si pamätám, ako sa dotýkam otcovho fotoaparátu a počujem zvuk spúšte. Prečo si pamätáme niektoré udalosti, akoby boli tak blízko a také skutočné? Sú preč, raketovou rýchlosťou stratené v čase. Stále však zostávajú tak blízko na okraji vedomia a stále sa dajú uchopiť a pocítiť, že nič nikam neodišlo a nič nie je stratené.