27/07/2026
Druhý pokus..
Opäť som sa ráno vybral za "mojim" srncom. Prešiel som pomaly po okraji lesa, aby som sa uistil, či sa pasie na jeho obľúbenej lúke. Bol tam, v kľude sa pásol so srnou, ako predošlý deň. Vietor hral v môj prospech a tak som pomaly prikrčený kráčal za pás kríkov, ktorý bol neďaleko od nich. Vyzeralo to, že budem úspešný. Srna sem-tam zdvihla hlavu, ale nemala o mne ani tušenie. Nehybnosť, maskovanie a dobrý vietor - to všetko nasvedčovalo tomu, že mi to vyjde. To by ale bolo moc ľahké, a to mňa nebaví 😀 Pomaly som sa snažil predrať cez chodníček v kríku, aby som ich pomedzi trávu mohol odfotiť. Samozrejme som sa zachytil maskovacím oblekom o krík, srnec zodvihol hlavu a sledoval, čo sa to k nemu prediera. Bol som pomerne blízko a vedel som, že toto zaváhanie mi neprejde. Srnec spravil krok ku mne a začal bäkať - ten zvuk poznáte azda všetci. Ostal som nehybne sedieť v krkolomnej polohe, pomedzi trávu som fotil, no žiaľ, toto ráno sa so srncom skončilo a spolu so srnou odskočili do lesa. Ale nevešal som hlavu...
